Nie tak dávno som písal o bolesti, ktorú prežívala opakovane pri zápale stredného ucha naša Lianka. Aj mňa samotného to "bolelo". Dnes nás nehnala do nemocnice žiadna choroba, nijaká ťažkosť, či bolesť, ktorú by sme chceli Lianke zmierniť. A nabrali sme navyše úplne opačný kurz. Smer módny salón. No, trošičku som to prehnal... ten salón bolo klenotníctvo. A, keď to aj bude znieť akokoľvek blbo, pobrali sme sa Lianke spôsobiť bolesť. Nie, nie sme žiadni tyrani ani zvrátení sadisti. Chceli sme len z bábätka slečnu...
Hovorí sa, že pre krásu sa trpí. Je to pravda. Pocítilo to už aj naše dievčatko. Nastrelenie náušnice a potom ešte jedno nastrelenie bolo síce sprevádzané ľaknutím, nepríjemným pichnutím a spevom ala Lucie Bílá, ale ten výsledok stojí za to. Lianku sa nám podarilo rýchlo utíšiť, odviesť jej pozornosť a už iba jemne začervenané ušká a malá slzička na líčku prezrádzali, že sa dialo niečo nepríjemné. Hviezdičky v uškách pritom hovorili - "Kašlite na to čo bolo. To nestojí ani za reč. Pozrite sa na nás! Trblietame sa na uškách Lianky a budeme ju my, alebo naše nástupkyne zdobiť po celý jej život. Tešte sa!"
Áno, pohľad na ňu je v čomsi iný. Ako by som vám to... no, je taká čaja :)
Tento článok nie je možno ničím výnimočný. Taký jednoduchý, obyčajný o obyčajnej veci. Lianka si tú udalosť pamätať nebude, ale my hej. Je to naša jediná dcérka (zatiaľ :)) a udalosť v jej živote, ktorá sa opakovať nebude. Hovorí sa, že ženy si v živote vytrpia viac ako muži a že dokážu bolesť aj statočnejšie znášať. Zrejme je to pravda. To, že si navyše niečo vytrpia aj pre krásu, je aj kvôli nám chlapom. A to treba oceniť.
A ešte niečo - týmto článkom pozdravujem svojich stálych i náhodných čitateľov a prajem im pekné letné dni.
