Deťom k šťastiu veľa netreba. Stačí normálne fungujúca rodina s mamkou, ktorá dá papať, operie, ale hlavne pohladí, s ockom, ktorý vezme na výlet, vysvetlí, povzbudí. Iste je potrebné aspoň aké také materiálne zabezpečenie, ale to až potom. Bez tej lásky a pohladenia je mäkká posteľ a všetky hračky nanič.
Čo chceme pre svoje ratolesti? Hádam každý len to najlepšie. Často je to tak, že si to ani neuvedomujeme, ale nikto iný iba my, rodičia, sme príčinou ich šťastia či nešťastia...
Mamička si želá pre svoju dcéru zdravie... Držiac v kútiku úst cigaretu, s prižmúreným okom brániacim sa dymu, vyberá dcérku z kočiara. Otec chce od svojho syna, aby bol charakterný aj keď vyrastie. Takmer každý deň prichádza z práce neskoro a alkohol v ňom si robí s jeho rodinou čo chce. Mamka by si priala, aby jej deti mali dobrých životných partnerov, aby boli vo svojich rodinách šťastné a chce sa dožiť vnúčat. Predvčerom podviedla svojho manžela so svojim šéfom. Rodičia hladia svoje deti, prajú im pekné sníčky a chcú im dať pokojné detstvo. Pred chvíľou s nimi dopozerali najnovší americký krvák. Mamka verí, že sa jej syn bude vedieť v živote rozdeliť aj uskromniť. Nikdy nechcela mať viac ako jedno dieťa, včera mu kúpila nový bicykel a zajtra mu plánujú ísť kúpiť počítač.
Je úžasný pohľad na šťastné, hrajúce sa deti, na ich žiariace očká - aha mami, čo ja viem... pozri oci, čo dokážem... Pohľad na rodičov, ktorí sa vedú za ruky a pred nimi pobehujú ich smejúce sa deti je fantastický...
Ak sme sa už raz rozhodli žiť v manželstve a mať deti, dajme im to, čo potrebujú. Dajme im lásku, dajme im radosť, dajme im šťastné detstvo, dajme im seba, dajme im príklad ako žiť! Sme to skutočne my, kto rozhoduje o tom, či sa v tých nevinných očkách budú veselo trblietať iskričky šťastia, spokojnosti a radosti, alebo sa v nich budú nezmazateľne lesknúť slzy zatrpknutosti, smútku, strachu, či nenávisti...
