Ľudia z tohto časopisu sa nedostali cez volebnú noc k staronovému prezidentovi. Nechali ich predo dvermi. Priatelia z týždňa, ale pozrime sa na to takto... Čo ste tam chceli robiť? Viete a vedeli ste to aj predtým veľmi dobre, že k súdruhovi prezidentovi sa len tak hocijaký intelektuálny odpad nedostane. Jednoducho ste sa zaradili k ľuďom ako Milan Lasica, či Ľubomír Feldek. Z môjho pohľadu je to ale pre vás skôr vyznamenanie. Alebo ste chceli vôjsť a pridať sa k intelektuálnemu stropu Slovenska Aničke Belousovovej, Jankovi Slotovi, alebo ste sa chceli objať s prezidentom, ako to, ako sa na súdruhov patrí, urobili priemer Slovenskej republiky a predseda parlamentu?
Získavate individuálne novinárske ocenenia, ale máte aj uznania, ako časopis.
Buďte na to hrdí, že vás červeňou nasiaknutá trúba nevpustila do hotela.
A k vám, pán Trubač. Leskne sa vám v očiach červená farba. Nečudo. Byť obklopení takými "intelektuálmi" 5 rokov, to vás muselo poznačiť. Vytešujete sa zo zabezpečenia pohodlíčka na ďalších 5 rokov. Ale uvedomte si, vy ste hovorca, ktorého platia všetci občania z daní! Aj čitatelia týždňa.
A ešte... Ani prezident nemá právo súdiť. Odkiaľ tu guráž beriete vy? Povedali ste, že niektoré médiá zámerne zavádzajú, klamú, osočujú, porušujú novinársku etiku a nedodržiavajú tlačový zákon. Na otázku novinárky - Kto to povedal, že je to tak? - ste bohorovne odpovedali - Ja! Tak teda, súdruh vyšetrovateľ a sudca Trubač, komunisti to riešili presne tak isto. Čo povedala strana, to bolo sväté.
Ste červenší, ako Červená čiapočka! A argument? Lebo som to povedal ja! Dobrú noc vám prajem.
