Sú ľudia, ktorí mávnu rukou a povedia, že ich politika nezaujíma. Je im dobre. Necítia zodpovednosť, netrápia sa budúcnosťou. Veď nejako to už len bude.
Možno som podľa niekoho precitlivelý blbec, ktorý si to veľmi všetko berie k srdcu, ale dá sa to povedať aj tak, že pri pohľade do minulosti a hlavne pri pohľade na moje deti sa cítim aj ja zodpovedný za to, čo bude. Odmietam sa správať egoisticky a nehľadieť do budúcna. Príkladom sú mi moji predkovia. Naši predkovia. Keby oni boli ľahostajní, tak sa dodnes dostaneme za hranice len so šťastím riskujúc svoj vlastný život. Ak by sa naši otcovia nepostavili na odpor, dodnes by bolo najviac rehoľníkov na meter štvorcový v žalároch. Ak by si aj Slováci nezastali pravdu a spravodlivosť, tak ... tak by sa žiadne blogovanie nekonalo ani dnes. A desí ma, keď mladý človek, ktorý bol v Anglicku, v Írsku, v Holandsku povie, že ho tá politika nezaujíma. Sedel by dodnes doma na riti a vedel by, že ak chce byť niekedy učiteľom, tak s praktizujúcou vierou sa môže rozlúčiť..., ak by boli oni takí, ako on.
Každý sa môže zmeniť. Každý sa môže polepšiť. Ale dnes tu máme v priamom prenose návrat... ale prd, títo ľudia sa nikam nemuseli vracať. V nich tá červená ideológia kvitla a kvitne stále. Oni nemusia dokonca meniť ani rétoriku. Súdruh Paška povedal v relácii Na telo (od 20-tej minúty a 20-tej sekundy), že pán prezident je istotou pre Smer aj pre Slovensko, a že prezidentove postoje sú absolútne synchrónne. Myslel tým evidentne to, že mu spod pretekárskej kombinézy trčí červené tričko Smeru. A to je jednoznačne super. Hlavne pre súdruhov z vlády. Vrana vrane oči nevykole.
Súdruh Gašparovič hovorí niečo podobné. Dnes nejde len o mňa, ale aj o Smer. Už je tam celý? Ja myslím, že vidno už len mokasíny. A pridal sa otvorene aj k rozširujúcemu sa zástupu verejných klamárov, keď poprel (dokonca aj jeho trúba sa ho zastala) svoje slová, v ktorých tvrdil, že ide nielen oňho, ale aj o koalíciu a Smer. To je určite nie pravda - tvrdil. Uvediem aj inú možnosť, ako sa všetko mohlo zomlieť. Ukázal pri odpovedi na hlavu. Tam môže byť ešte ten pes zakopaný. Neklame, ale nepamätá, alebo nevie, čo hovorí... Jedno lepšie, ako druhé.
A do tretice ešte chýba Jeho komunistická slizkosť, ktorú nemôžem nespomenúť. A myslím, že celá krajina tak skoro na tohto priemera nezabudne. Koniec koncov aj Vladimír Ilič je večne živý. Súdruh priemer nemusí maskovať nič. Jeho postoje sú nám krátkopamäťovým tvorom sympatické. Presne tak, ako bola príťažlivá červená ideológia pre nemálo našich predkov v časoch, keď idoly nášho priemera nastupovali.
"Dneska" tu máme trio najvyšších, ktorí držia spolu. Dobré, nie? Čo ich spája? "Preci" snaha pomôcť ľuďom a sociálne cítenie. Boj za právo a spravodlivosť "tuná" na našom Slovensku. A "vždycky" samozrejme slušnosť. Môžu to aj tvrdiť, ale ... Ja im neverím. Mne sa hnusia ich praktiky. Vytešujú sa, že sme im dali požehnanie k tomu, aby mohli, po vzore svojich komunistických idolov, vládnuť sami. Nikto sa im do toho nesmie miešať. Ak áno, zúria, hľadajú nepriateľov štátu, vyťahujú nekalé zbrane...
Keď sa obzrieme do minulosti, vidíme ťažký boj o slobodu. Keď sa pozerám na svoje deti, chcem vidieť svetlú budúcnosť. Tú cestu do nej, musíme našim deťom vystlať my. Kto to spraví za nás? Mávneme rukou a nezaujímame sa. Je nám to jedno... Musíme si ale pritom byť vedomí toho, že ak sa na to všetko ...toto, tak sa o vystlanie cestičky pre našich potomkov postará niekto iný a možno pri tom použije červené súkno. Iný odtieň? Možno. Ale rudé je to tu už teraz. Všeobecná spokojnosť? U mňa nie. Mám rád svoje deti a záleží mi na ich zajtrajšku.
P.S.: Optimista by povedal - Ešte je to furt dobré, keď možno napísať aj takýto blog. Pre Číňana, alebo Kubánca nemysliteľná vec. Tak čo, kukneme sa na to radšej takto pozitívne?
