Tá banda mladých výtržníkov bila bezhlavo svojho rovesníka. Nevedno prečo, ale dobili ho do krvi. Vy ste stáli na druhej strane cesty, čakali ste na autobus a snažili ste sa nepozerať tým smerom...
Tí dvaja fagani vošli do výťahu s ním. Bránil sa. Nemal šancu. Ukradli mu celý dôchodok. Pred vstupom do výťahu sa s vami na chodbe rozprával. Keď vás potom volal svedčiť, ospravedlnili ste sa pomocou všelijakých výhovoriek. Proste, nechceli ste mať nepríjemnosti...
Znova ste ho tam videli. Za dedinou už neraz vysypal domový odpad takmer do lesného potôčika. Vytvára divokú skládku, ale vy to ignorujete. Nie ste predsa udavač. Nech to spraví niekto iný...
Nejaký deviant vo vlaku obťažoval jednu študentku. Evidentne sa jej to nepáčilo. Ale vy ste mali práve rozčítaný zaujímavý článok v novinách. Nechceli ste sa do toho miešať. Načo? Schytať po papuli? Toto vám určite netreba...
Keď ste minulý večer pozerali film, začuli ste nejaké zvuky z ulice. Zdalo sa, že je to veľmi blízko. Ako keby niekto kričal od bolesti. Asi bitka. Išli ste k oknu, zatvorili ste ho, aby ste mohli pokojne dopozerať film...
A vy mi fakt chcete nahovoriť, že sa vám dobre spí?
Tých jednotlivcov, či skupiniek arogantných nevychovancov, čo kdekomu znepríjemňujú život je dosť. Je ich však určite menej, ako nás ostatných. No stále nad nami vyhrávajú.
Ich zbraňami sú hrubá sila, drzosť, agresivita. Ich metódou je slizké konanie nie na hranici zákona, ale ďaleko za ňou. Ich nespornou výhodou je to, že sa ich zbraní bojíme, a tak si ich radšej nevšímame.
Na druhej miske váh by mal ležať strach, ktorý by toto všetko prevážil. Mal by to byť strach pred našim vlastným svedomím. Je ale smutné, že väčšina z nás má už časom a skúsenosťami povyrážané zuby svedomia. To zdeformované, šušlavé svedomie nás nemá ako hrýzť.
Ich metóda a zbrane sa tak tešia z úspechov. Ich výhoda je stále väčšia a väčšia. ...a my naďalej vyrážame zub za zubom svedomiu svojich detí, aby mohli lepšie spať.
