...odrazame od brehu, potichu, vlastne skoro inkognito... hlasne trubenie si nemozno dovolit..predsa len je 6:30 rano...ludia chcu spat.Stojim pri zabradli a vdychujem chladivy ranny vzduch. Ano, ochladilo sa, dni sa periodickym radom skracuju a v dome pomaly zacina saliet "ponorka".Je prvy november a uplne idealny den na odchod do Mexika. Sedime v lietadle, ja a moja kamoska Haluska a oci na klipkaju..od unavy i od Bayleis, ktore sme dostali ako pozornost podniku od nasho " letusiaka"{ ano ano, ja viem. Je to steward! :}}. Kazda po dve flasticky. " Hovori k Vam kapitan ", ozve sa zrazu z reproduktovov, po skonceni akehosi lacneho akcnaku."Sme vo vyske 3150 stop...teplota vzduchu je -70 farenheitov, skvela viditelnost a v dialke uz vidiet svetla Mexiko city. Je to nadherne ", rozplyva sa. Aj ja chcem vidiet tu nadheru a tak lice pricapim na okienko v nadeji, ze sa mi podari nieco uvidiet. Naivka:}"Oukey beybe, si pripravena na kulturny sok?" pytam sa Halusky, ktora medzitym zalomila krizom cez dve sedadla."Uz sme skoro tam, vstavaj." stucham do nej.Pri pohlade cez okienko mastne od mojho lica, obe stracame rec....svetla, vsade same svetla, ako pavucina natahne vsade kam oko dovidi, a my ako velka ocelova mucha sadajuca priamo do jej stredu, klesame stale nizsie a nizsie. Zacinam sa citit akosi divne a pomer strachu a vzrusenia podlieha nekontrolovatelnej zmene...20:80 .....50:50 ....... 90:10...aaaaaaaaaaaaaaaaa."Aky mas z toho pocit?", spyta sa ma Haluska po chvili ticha."Pravdu? Bojim sa!" poviem.Je to obrovske a my ideme priamo tam dole, do 25 milionoveho ludskeho mraveniska, ktore odtialto zhora posobi ako kolonia mimozenstanov z filmu Independence day. Letisko. Prvy dotyk so zemou starych Aztekov, davno vyrabovanych zlatych miest, do zeme sa prepadavajucich chramov a tequilly. Po prechode sterilnou zonou a pasovou kontrolou si pripravene na "pad do zajacej diery" ideme objednat taxi. O odchytavanie taxika niekde na ulici sa tu prosim nepokusajte, ...jedine zeby Vam nevadilo riskovat stratu penazenky ci v horsom pripade vlastnych vnutornosti. Taxisluzby, ktore su pre turistov bezpecne, su povinne registrovane a maju vlastne "okienko". Postavite sa teda do radu, presne ako u nas za cervenej ery na mandarinky, oznamite miesto "dovazky", dopredu zaplatite, daju Vam uctenku a cakate na svoj povoz... " 5 de Mayo,hotel Zamora, por favor ", oprasuje Haluska svoju spanielcinu....a uz sa vezieme. Prva zastavka je benzinova pumpa..{ auticko chce papat,..a mna hned napada hrozostrasny scenar, podla ktoreho ujo tankuje preto, aby mu benzim vystacil az na hranicu s Guatemalou:}} { geograf.pozn.: vzhladom na to, ako daleko je tato od Mexico city by musel mat riadne velku nadrz, aby vydrzala az tam:} ...stale sa vezieme, 10, 20 minut...pol hodinu...cez most, okolo zobrakov skrytych v kartonovych krabiciach,..okolo buclatych prostitutok v ultra-kratkych minisukniach, stankov s nocnym obcerstvenim,....a ja vypliestam oci od uzasu.Zrazu, absolutne necakane sa z jednej z tych pofidernych tmavych uliciek vynarame priamo na Plaza des Armes,.. Dnes v noci je centrom oslav Halloweenu na mexicky sposob,.. tu ho volaju "Dies de las Muertes" { den mrtvych}. Vsade su davy, hluk , buracanie a obrovske figuriny kostier. Ani tie sa vsak velkostou nechytaju na giganticku mexicku vlajku, ktora len s tazkostami povieva vo vetre. "WAAW, take daco,...musi mat minimalne rozlohu Monaca ", pomyslim si. Druhy den rano...O pol desiatej sa horko-tazko vykotrcam z postele. Izba s vyhladom na 5 de Mayo je, v porovnani s tou kuticou 2krat2 metre bez okien, kam nas chceli strcit vcera v noci, uplny luxus.... sice trocha zatuchnuta. ..ale nevadi.... a na hlavu mi zo stropu pada omietka. Nevadii!..." Nejde tepla voda ", oznamuje Haluska. NEVADIIIIIIIIIIIII!!!...do slaka, dostala som kramy. NIJEEEEEEEEE.....Je desat hodin , 2. novembra, 25 stupnov v tieni a my si, po prvych pravych mexickych ranajkach, davame kazda po jednej tequille, samozrejme...gratis:} Rovnako ako ranajky, je prava mexicka a chuti uplne inak ako kdekolvek inde na svete. Steka mi dole "potrubim" ako zkvapalneny saten.O jedenastej sme opat na ulici, kde to zije ako v uli. Skupinka miestnych poobliekana v staroazteckych kostymoch sa chysta na akesi vystupenie. Vsimam si najma jedneho z nich, ktory vyzera akoby ho vystrihli z dokumentu o Woodstocku.... lennonky, dlhe vlasy, farebna satka previazana cez celo,......je to mexican, nie je to mexican ?...Chvilu nad tym spekulujeme, ale v momente ako zacne " show" prud slov vysycha a sanky padaju niekde na uroven kolien....Extaticky tanec vo virivom rytme bubna, pohankove hrkalky okolo clenkov, cadiace kalichy plne bylin, popola a ktovie coho este,....uzasne divadlo. Hey, are you from Germany? zaznie odrazu vedla mna."No. Yo eslovako", hrdo odpovedam chabou spanielcinou. Nastatie hovori plynulou anglictinou a tak nic nebrani dalsiemu dialogu...o tequille, o pulque{ vraj este typickejsia mexicka pijatika:}, o panovi " Woodstockovi", o mexickom bohovi dazda - Tlalocovi,...o jeho skole, o nasom cestovani, o jeho sestre, o nasom hoteli,..o jeho ananase posypanom cili,...Vola sa Erik a ked sa spyta osudne: " baby a co ste vy vlastne za turistky? Normalne alebo " hardcore "?...je jasne co odpoviem. " No jasne,ze sme hardcore!"Pokracovanie o chvilu;}}}
Mexicky hardcore 1.
Bolo prveho novembra a uplne idealny den na odchod. Nastupujuc na prvy ranajsi trajekt sme so vzrusenim a uzasom v ociach pozorovali vychod slnka. "Rychlo, rychlo", snazim sa vytasit fotak tak rychlo ako sa len da a nepremeskat ten vyjav. " Cvak, cvak, cvaaak",...musim sa krotit, lebo pri takomto tempe bude polovica filmov v tahu este skor ako sa tam dostaneme.