9:05 Taxikar nas po neplanovanej obhliadke blizkeho rozbombardovaneho okolia zaviezol na Malecon. Vcerajsi koniec nasej cesty.
Miname namestie za namestim. Plaza de Armas s kniznymi trhmi. Chytim do ruk knizku poezie a len tak nahlas citam. Zboznujem citat v spanielcine aj ked nerozumiem takmer nicomu.
Vsade okolo su zivotopisy Fidela a z roznych uhlov fotene portrety Ernesta 'Che' Guevaru.
"Vies co je totalna hanba?" pytam sa Tristana pocas portretovania Fidelovych portretov. "Ze som kedysi na skole robila seminarku o kubanskej revolucii ale nepamatam si takmer nic."
- Plaza de San Francisco de Asis s krdlom holubov a stadom nadhernych ciernych stoliciek
- Plaza Vieja
- Muelle Luz a trajekt za 10 centivos na ktorom mate pocit, ze cochvila pojdete vsetci "ke dnu".
-pevnosti La Cabana a Castillo El Morro s majakom
A cesta spat cez tunel pod Havanskym kanalom v 50 rocnom zelenkavom Chevrolete.
"When it' s better?" pyta sa taxikar.
"Now or last time?"
.....ahaaaa, docvakne mi.
"Myslite comunismo o democration? "
"Si."
"Now it' s better", odpovedame jednohlasne.
Vystupujeme pri Capitoliu. Neprejdeme ani 10 metrov a uz sa na nas opat lepi chlapik z tovarne Real Fabrica de Tabacos Partagas. Tentokkrat vsak nazaznie nase obvykle " no gracias". Dohodli sme sa, ze urobime kseft a nasledujeme dvoch chlapkov do domu za rohom.
"Yo espero aqui", vysvetlujem, ze radej pockame pri dverach.
...no pod prislubom, ze je to bezpecne, ved " esta mia madre"- ukazuje jeden z nich na malu zosusenu babicku, sme vtiahnuti dnu.
"Toto neprezijeme" bezi mi hlavou. "Okradnu nas a vyhodia holych na ulicu."
Osarpany havansky dom je plny kubancov, sera a bohvie odkial pasovanej modernej elektroniky.
O pat minut sme vonku, zivi, obleceni a mame skatulu "pravych kubanskych".
"Yes. Sme dobriii. Give me five."
4. november
9:15 Stojime pri vstupe na cintorin Cristobala de Colon a podstupujeme dalsie vysvetlovacky v spanglictine."Coze? Chcu nas zachargovat? Za cintorin?? Porque??!!"
"Kasleme na to nie?"
"Unblefuckinglievable! Adios senores."
9:30 Patrame po Lennonovom parku.
"Buenos dias senora. Donde es Parque Lennon? Es este direction?" pytam sa vo svojej z donutenia sa zlepsujucej spanielcine.
Teta na mna vyjavene pozera.
"Aaaaaaaa, Parque Lenin?" rozziari sa.
"No, no, no....LENNON."
"You know, like....ehm....Beatles", snazim sa.
Zjavne nevie "wo co go".
15:30 Pri autobusovej stejsn sme objavili obchod, na miestne pomery dost zasobovany. 10 druhov kexov a zavarane olivy:}.
16:00 Cesta do Vinales. Spoza spinaveho okna s nohami vylozenymi vysoko dohora pozorujem gulate stromy "pochodujuce" ako karavana po obzore.
....Ludia pod nadjazdmi s revolucnymi napismi, cakajuci na menej luxusny autobus ako je ten nas.
...Nadherna zelen tiahnuca sa kam len dovidim. Tristan spi.
...Popri ceste sumiace bananovnikove polia, kubanci na konoch a bicykloch a ta upokojujuca tmavo-zelena farba. Az som zabudla, ze som si chcela pilnikovat nechty:}.
Havanu teda nechavame za sebou a s podvedomim vykrikom "viva la natura" sa vezieme do narucia zapadokubanskej provincie Pinal del Rio. Na zastavke nas ma cakat Aleidina priatelka Yamile s kyticou zltych kvetov. Dohodnute znamenie.
5. november. Vinales
Byvame teda u Yamile. Je to sialena zenska. Pri prichode nam povedala zname pohostinne " mi casa est su casa". Vela si nerozumieme, ale co nam nedokaze povedat, resp. co ja nepochopim, nam nazorne, zasprievodu zvukov a gest ukaze.
Vinales je v nadhernej prirode zasadene mestecko...palmami lemovane zelene udolie plne fazulovych, tabakovych a bananovych poli. Cesty krizuju farmari na bicykloch, malych vozoch tahanymi konmi, sem tam prefrci dake auto a kazdu chvilu miname nejaku tu kravu. Maju tu naozaj fesandy. Volame ich "posvatne".
11:30 Najvacsi upek. Na cely den mame dva litre vody. Neva. Setrime. Aspon nebudem chodit tolko cikat. Od farebnej skalnej malby s nazvom " Mural de la Prehistoria" smerujem pesi do " hniezda" Los Aquaticos". Dnes je to uz len pozostatok kmena, ktory zije v horach a ktoreho prislusnici sa dlhe desatrocia zaoberali liecivymi ucinkami vody. Dostat sa k nim by malo trvat najviac hodinu.
11:30 Stverame sa do vrchov. "Vdaka bohu za tie nove topanky."
12:05 Tristan si dava fajcpauzu v strede kopca. "Jezisi, vsak dostanes infarkt!"
13:30 Kde v pekle su ti Aquaticos??"
13:55 ...preliazame ostnaty drot.
14:10 "No, ale, este 10 minut a ak tam nebudu, ideme naspat."
14:22 "...ok, este kusok a ak tam uz vaaazne nic nebude, ideme dole."
"Ok."
14:.... "Aha aky obrovsky pavuuuk" ...cvak cvak CVAK.
14:28 Usudzujeme, ze sme vyliezli o cosi vyssie ako bolo nutne. " Tam tie domceky pod nami, to bude ono".Zliezame svah a kochame sa vyhladom ponad "Valle de Vinales ".
14:33 Sme smadni ako kone. Pohlad na stromy ovesane pomarancami a ani len naznak pritomnosti obyvatelov maleho osameleho domceka vo mne prebudzaju maleho zlodejicka. ...a uz cpem styri " pomarance kubanske" Tristanovi do vaku.
"A toto je co?" obzerame iny, cudny zeleny plod.
14:37 Z domceka niekto vychadza. Starucka drobna tetuska s typicky kubanskymi vodnato- modrymi ocami a rozprava nieco v miestnom dialekte. { spanielcina uff,...a este s dialektom.....? Que? Porque mi to roibte??}
14: 45 Vo vnutri pootvara vsetky okna i dvere, ponukne nam vodu a mangovy dzus a rozprava mi. Rozumiem kazde siest slovo ale predsa nieco:}}
15:00 Cestou dole nachadzame dalsie domceky "Ludu vody". Do kelu, riadne sme si to nadbehli. Necudo ze nam ona " hodina" trvala tri. Nadisli sme si to riadnym oblukom. Ale ten vyhlad stal za to.
17:05 Speceni { hlavne ze doma mame dve flasky opalovacieho kremu }, unaveni ale vyrehotani sa popri ceste plahocime spat do Vinales. Tristik ma nicitelsku naladu a vsetko by najradsej strielal mojim stativom. Ja snivam o vode. ......esteze mame tie pomarance.
