Ich kridla...su ako tiene.
Dotkni sa!
Zmiznu ti medzi prstami,
na prach sa rozdrobia..
a vietor ich rozducha vo svojom dome.
Pomijive ako myslienka na minule leto,
krehke ako zavan usmevu.
a mrtve,...
ako srdce
na rozhrani jesene a zimy.
Ubohe motyle,
...dali sa lapit
a teraz su mrtve.
...A lezia pod sklom,
s prebodnutym srdcom.
Motyle
Motyle pod sklom lezia, z kridelok vytraca sa lesk, farbu vysalo slnko svojim dychom a prebodli im srdcia.