Dážď kvitne,
žltý dážď, čo srdcia napraví.
Spôsobí fatálnej radosti záplavy,
hrejivý, planúci a padavý.
a ty si opäť detsky zvedavý.
Obzri sa!
Zo snehu už pučia kytice.
Žlté sú námestia,
žlté sú ulice,
záplavy nesmelých narcisov tisíce.
I ľudia žltí a oči plné sú.
Odlesky slnka vdiaľ si odnesú
Žltá je spomienka priviata z ďaleka,
východným Zefirom na pery Človeka,
čo čakal na ňu zimu celú
a teraz roztápa sa...
Energia nová pulzuje ti v žilách
akoby si sa znovu narodila ,
a žltnú myšlienky na slanosť morí,
žltnú pomníky zimných melanchólií,
tých ľahko trpkých, upršaných chmár...
Žltá je radosť, žltá je láska,
taká je slza Rae i vráska
...tá ryha smiechu nad ľahkéhých hriechom
zdobiaca ti tvár.
Už žltnú moria i jeho čajky,
zmes vôní spíja mi zmysly
v podvečer samoty
vyvesím vlajky žltej nahoty.
