Siesty den osamote.Cvokatiem.

" Slecna, vyzerate akosi stratene", povedal mi raz jeden pan na vernisazi mojho kamarata Dusana. Odvratila som zamysleny pohlad od skumaneho obrazu a zbesilo sa zasmiala. Dnes sa tak citim. Stratena.Vsetci su na lyzovacke takze mam dom pre seba...dom a cely tyzden volna. ...A nemozem spavat.Zoberiem teda Annie a vydame sa napriec "Kenou",... a napriec Medusou,..az na miesto stretnuti tajnych milencov...plaz menom Cisco.Vietor, ten priatel vtakov lietajucich smrtelne nizko nad hladinou, dnes zuri......ako divoke zviera po dlhych, mokvajucich starocia vyustene na svetlo.Nedovoli mi pozriet sa mu do oci...mi vhana slane kvapky. Pichaju ako male ihlicky, tisice ihliciek a presviedcaju ma odvratit zrak.Jeho brat dazd bicuje hladinu a tu, mne pri nohach vytvara maly vodopad...v piesku kresli plazive ornamenty a vteka spat..tam odkial vysla ona, pani voda..tam odkial som snad vysla i ja."What if I m a pirat s meimaid, lost in silence?"...stratena...v tichu...?{... v mysli si pripalujem dalsiu cigaretu }A tak tam stojim, za chrbtom odstaveny Ford 150,a apaticky pozeram pred seba...vlna. jedna, druha, tisica, a dalsia...zduty ocean ich vytvara ako velky rodiaci matkostroj...{ pripomina mi to pasovu vyrobu,..socializmus,..moje buduce spomienky na Kubu,...utopistov,...filozoficke prednasky s panom profesorom Hamadom,...}A kazda z nich, plna vzrusenia, prevali sa cez svoj hreben skor ako sa vymrsi na breh. "Ach vy nedockave nezbednice, pomyslim si...ta vasa nedockavost mi niekoho pripomina. Mna samu." ...a dalsia, zduva sa vyssie a vyssie, ako kysnuce chlebove cesto, nevydrzi to a prehupne sa cez okraj. A kazda akoby kricala :"...toto miesto duchov velrybarov, piratov, hladacov pokladov, tulenov, pomyselnych bozkov a huciacich majakov...a ty, chod uz domov."...a tak sadam do auta, a nechavam ich za chrbtom.