Položme si otázku? Koľkomanželstiev, či priateľstiev sa kôli neúprimnosti zničilo? Prečo sa to všetkodeje? Prečo nie sme schopní odhaliť našu dušu tomu druhému? Možno sa bojíme, žezostaneme bezbranní ako ryba na suchu, čo sa dožaduje kvapiek vody. Že sazraníme. Ale človek úprimnosťou dosiahne oveľa viac, či už v priateľstvealebo v láske. Podľa mňa všetci sme schopní v istom štádiu byť úprimní. Niektorí sa na prvý pohľad zdajú byť silní, a veľmi odmeraní, nov kútiku duše sa zatvoria do svojich izieb a z ich očí sa začnevaliť obrovská hromada sĺz. Sĺz, ktoré sú zapríčinené práve ich tvrdosťou. Niekaždý človek ma altruistické hodnoty a vie sa vžiť do pocitov druhých. A pretoneúprimní ľudia nedosahujú satisfakcie v osobnom živote. Možno sinamýšľajú, že áno, že ich život je úžasný, no sami seba oklamať nedokážu.A preto skôr, či neskôr pochopia, čo je dôležitejšie. A čo bydosiahli keby sa ľudom, ktorí ich chceli mať radi alebo ktorí sa im snažilinejako pomôcť, správali inak. Keby sa im otvorili nie hneď celkom, alepostupne. Postupne sa otvárať jeden druhému. Hovoriť o svojich problémoch,o svojich tajomstvách ale aj neduhách medzi sebou.
Každý dobre vie, že na svete je oveľa viacľudí ktorí by aj chceli uľahčiť svojej mysli, vykričať všetko čo ich trápi, noproblémom je, že nemajú s komu. Preto sa zatvárajú do sebaa zostávajú zatrpknutí. Premýšľajú o všetkom možnom a ich myseľje zaslepená negativizmom. V konečnom dôsledku aj o tom najhoršom, samovražde.No na tomto svete je veľa krásnych vecí o ktoré by sme sa rozhodne nemalidobrovoľne pripraviť. Stačí sa inak pozerať na život. Zvoliť si iný druhpohľadu. Ten, ktorý je farebnejší a plnší života. Všetko zlé je na niečo dobréa aj v tých najťažších životných situáciách je tu osoba, ktoráposkytne človeku útechu. Stačí iba poriadne roztvoriť oči a nebáť saobnažiť myseľ. Nebáť sa dôverovať ľuďom.
Každý vieme, že sú aj takí, ktorí ubližujúa zradia našu dôveru. No je iba na nás zistiť, kto aký je. Preto musímebyť opatrní, ale rozhodne by sme sa nemali kôli tomu uzatvárať do seba. Veľa ľudími povedalo, že v dnešnej dobe sa neoplatí veriť ani svojmu vlastnémuotcovi. Keby sa riadim podľa tejto myšlienky, tak sa mi nikdy nepodarí zistiť,čo je to pravá krása života. A aj každý, kto sa bude podľa nej riadiťnikdy nespozná pravé životné bohatstvo. Možno si vybudujem úžasnú kariéru, aleiní budú mnou hlboko opovrhovať. A to určite nie je môj štýl. Nie jekrajšie a omnoho úspešnejšie dosiahnuť kariéru a popritom vychádzaťs ľuďmi? Nemať pri sebe človeka, ktorému sa budem môcť zdôveriť? Je to ťažšie,ale omnoho plnohodnotnejšie. Preto sa snažme žiť plnohodnotne a spoznať topravé tajomstvo života. ;-)
Na záver ešte pár citátov odmúdrych ľudí :))
Bez dôvery nie je priateľstvo. (Epikuros)
Život by mal byť popretkávanýmnohými priateľstvami.Milovať a byť milovaný je najväčším šťastím bytia. (Sydney Smith)
