Keďže som toho názoru, žečlovek by mal študovať to, čo ho baví, tak som sa rozhodol si podať prihláškuna psychológiu. Stretol som sa s ňou asi pred dvomi rokmi. A potomzačala u mňa éra samoštúdií. Na mojej škole nie je biológia človekaa psychológia sa u nás preberá dosť povrchne. Z toho dôvodu samusím všetkému venovať na vlastnú päsť. Nemám to škole za zlé. Naša škola jepredsa len orientovaná na ekonomické predmety. I keď by to mohlo byť inak.
Určiteby som navrhol väčšiu možnosť výberu predmetov u študentov podľa ich potrebya daností. V dnešnej dobe nie je žiadna možnosť výberu.
UčitUčitelianiektorých predmetov nemajú kvalifikáciu na výučbu niektorých predmetov. Tátosituácia je na množstvách škôl v SR. ( Psychológiu vyučuje matematikár a podobne. )
Človek keď vychádza zo základnej školy sipredsa len neuvedomuje, čo naozaj by v živote chcel robiť. Má akú takú predstavu, no tá sa počas 4-rochrokov vyrastania, zmien v uvažovaní, inteligenčných zmien a prostedospievania mení. V niektorých prípadoch rapídne. Práve preto by strednéškoly mali byť zamerané na všeobecné vzdelávania, tak ako je tov Anglicku, kde po maturite typu A si môžu študenti vybrať, či chcúštudovať University alebo College (vyššie odborné školy). Kde University jeniečo ako vysoká škola u nás a College je 2 ročná nadstavba na určitýsmer. Napríklad technické smery. Tí, ktorí sa chcú venovať práci a nechcúďalej študovať sa môžu rozhodnúť pre maturitu typu B.
U nás je maturita typu A,B tiež. No nemá to nejaký veľký význam. Maturita u nás sama o sebe trvápríliž dlho. Začína sa v marci a končí až v máji. Je to zbytočnenaťahované zo strany školstva. Štát sa pokúša o nejaké zmeny (napr.externá časť z maturitnej skúšky zo slovenského jazyka). Táto generálnaskúška bola úplne odlišná od toho, čo sa vyučuje na stredných školách. Osobnemi to pripadalo ako keby skúšali základoškolské učivo spojené so všeobecnouinteligenciou. Pokiaľ neupravia túto skúšku nevidím v nej žiaden význam.Maturita by sama o sebe mohla trvať oveľa kratšie aby sa študenti mohlivenovať príprave na výšku. Preto si myslím, že by sa malo niečo už konečnerobiť.
No s poľutovaním musímpovedať, že Ministerstvo školstva nič nerobí pre zmeny v školskom systéme.Nič viditeľné. Na každom kroku, vidím iba chaos. Neviem či tí vo vládenekomunikujú s bežnými učiteľmi, ale podľa môjho názoru práve bežníučitelia by mali rozhodovať o zmenách. Pretože tie zmeny sa týkajú icha študentov. Preto dúfam, že ministerstvo bude sledovať následky svojejčinnosti a načúvať profesorom, stredoškolským učiteľom.
