Osobne som typ človeka, ktorý miluje zmeny v živote a počas študentského obdobia, ktoré práve žijem ich veľa určite nezažívam. Už od základnej školy žijem a študujem v tom istom meste. Každý deň vstávať o tom istom čase, umyť sa, obliecť sa a vypadnúť do školy opäť tou istou cestou, ktorou chodím už skoro tri roky. V škole sú pravidelné písomky, testy, skúšanie a učenie samozrejme.
Občas nastanú nejaké nevýrazne zmeny, ktoré narúšajú túto „idylku“ a jej monotónnosť, no stávajú sa zriedka. Ešte, že sú na škole aj učitelia, ktorí majú pochopenie :-).
Proste väčšina študentského času vyzerá presne tak. Jediný čas, ktorý zostáva na zábavu je piatok a v sobotu občas, čo nie je vždy, pretože ako študent si nemôžem dovoliť míňať peniaze, čo keď je človek v meste sa nerobí ľahko :). Proste keď som vonku s kamarátmi, tak som uvoľnenejší ako v škole a hlavne je to úplná úľava po tých piatich dňoch. Proste bez ľudí, ktorí sú mi blízki, (každý kto ma pozná a bude čítať týchto pár riadkov vie o koho sa jedná:-)) veru neviem ako by som to všetko zvládal. Chcem sa im týmto aj poďakovať.
Možno sa sám seba pýtam o čo mi vlastne ide v živote, no proste chcem zažiť zmenu. Dokončiť konečne štúdium na strednej a začať žiť. Odísť do cudziny, zažívať nové zážitky, žiť v inej krajine, spoznávať nové životné spôsoby, stretávať nových ľudí a hlavne získať nový uhol pohľadu, ktorý by mi takýto pobyt určite poskytol.
Samozrejme, že chcem vyštudovať aj vysokú školu v dnešnej dobe je to dosť dôležité i keď život záleží dosť od šťastia, kto ho nemá môže ľahko stratiť zamestnanie a prísť o strechu nad hlavou aj napriek tomu, že vyštudoval tri vysoké školy. No ja pravdepodobne si rok na ňu počkám a medzi strednou a vysokou si dám pauzu, práve kôli zmene, ktorú by som tak moc potreboval.
Niekomu to môže prísť ako klišé a povie si, že ďalší mladík, ktorý čaká hory doly od života a je nevďačný za to čo má a v skutku ani nevie o čom hovorí. No môj názor je taký, že človek by mal nasledovať svoje sny a začať ich uskutočňovať.
Ktovie ako sa moje myslenie zmení počas ďalšieho pretĺkania sa životom. Možno si ho zmením a možno mi zostane, no zatiaľ je také aké je.
