Možnosť bezmedzne vládnuť, mať nekonečnú moc alebo o niečom či niekom rozhodovať má od počiatku ľudskej civilizácie jediné slabé miesto a tým je najprv nespokojný, potom kritický až nakoniec otvorene rebelujúci občan, ako najmenšia bunka spoločnosti, ktorý v hrôzostrašnom sne každého vládcu, politika, má schopnosť vytvoriť uvedomelú búriacu sa hybnú skupinu, ktorej sa dosah bezmedzného riadenia a prijatých nezmyselných opatrení priamo dotýka a ktorej konanie už nedokáže v stave vzbúrenej masy ustáť.
Riešenie problému otvorenej vzbury občana voči vládcom, politikom, spoločenským zriadeniam nie je totiž založené na zmiere princípom prerozdelenia majetku alebo moci, ale vo väčšine prípadov na totálnej porážke vodcu, politika a následnej zmene celého systému ... tá však žiaľ evolúciou vždy vytvorila iba ďalších bezmedzných vládcov a politikov, s nekonečnou mocou a so sofistikovanejšími možnosťami rovnako neschopne vládnuť.
A tak sa ľudstvo cez tyraniu, otroctvo, ideológiu rasy, červenej hviezdy prepracovalo do súčasného stavu modelovej demokracie, ktorá najmenším bunkám spoločnosti síce ponúka možnosť domnelého riadenia s možnosťou prejavu otvorenej kritiky, avšak pod rúškom ochrany práv osôb, rozumej práv politikov, tieto cielene udržiava pod kontrolou ...
Nie je preto nič neobvyklé, že stratégiou súčasnej politickej prodemokratickej garnitúry na základe straníckej a spoločenskej objednávky je a bude konečná snaha o vygenerovanie absolútne poslušného občana, ktorého najväčšou nočnou morou bude rebelujúci vládca ...
