O šoférovaní

Taktiež by ma zaujímalo, prečo niekto nie je schopný stlačiť plynový pedál v normálnom časovom úseku po naskočení zelenej. Ešte nepochopitelnejšie to je, keď mu časomer odpočítava sekundy do tohto momentu. 3 2 1. Zelená. Stlačiť plyn. Je to ťažké? Predstavujem si toho šoféra. Pozerá sa na časomer (budem predpokladať, že v premávke sa nedá rozptyľovať niečím iným a plne sa venuje riadeniu), vidí, ako sa mu odpočítavajú sekundy. 3 2 1. Zelená. Rozmýšla. Nemala byť ešte nula? Pozrie sa doprava, či naozaj zastali autá idúce sprava. Zastali. Pozrie sa doľava, či náhodou nezačali chodiť už autá zľava. Nezačali. Pozrie do spätného zrkadla. Áno, aj tí stoja (vďaka nemu). Zaradí rýchlosť. Ešte posledná kontrola. Sprava nič, zľava nič. Nádych, plyn a pomalý rozbeh. A to už naskakuje oranžová a červená.

Moja ďalšia otázka sa týka hlavne situácie v dopravnej špičke a preplnenej križovatke. Autá maju zelenú na prejazd križovatkou, ale hneď za ňou sa stojí. Zápcha. Náš vodič, samozrejme, vojde do križovatky a zastane v nej. Ďalej sa ísť nedá. Naskočí červená z jeho smeru jazdy a pred ním sa ešte autá nehýbu. Ale už sa hýbu autá sprava. Teda, chceli by sa pohnúť, ale nemôžu. Lebo im náš vodič bráni v jazde blokovaním celej križovatky. Pritom tieto autá majú svoj smer voľný. Všetci trúbia, vodič v strede križovatky nervózne krčí plecami: "Veď ja za nič nemôžem." Konečne sa kolóna pred vodičom pohne. Tak sa pohne aj on a odblokuje križovatku. To už ale autám sprava svieti červená. Ešte otázka na nášho vodiča: predbehol by ťa niekto? Tie autá sprava chceli ísť iným smerom. Tak prečo si sa tam natlačil a zablokoval ich?

Pri niektorých situáciách na cestách vieme prejaviť aj našu slovenskú pohostinnosť. Napríklad, dvojprúdová cesta jedným aj druhým smerom, ale po X metroch ľavý pruh odbočuje doľava a pravý pokračuje rovno (napr. ako keď idete v Bratislave po nábreží od Mostu SNP smerom na Šafárikove námestie). V ľavom pruhu vodič s inookresným evidenčným číslom (BR, ZA, SO,...) alebo dokonca zahraničný návštevník. Bezradne stojí v ľavom pruhu, pravý blinker zapnutý a chce sa zaradiť a pokračovať rovno. Lebo nevedel, že sa bude meniť smer jazdy ľavého pruhu. Za ním idúce/stojace autá nervózne vytrubujú. Vedľa idúce autá výhražne vytrubujú. Koľko áut prejde, kým ho niekto pustí? Pustí ho vôbec niekto? Stojí tam doteraz so zapnutým blinkrom? Vitajte v našom meste.

Poďme na diaľnicu. Špeciálne medzi Bratislavou a Trnavou. Pravý pruh je úplne voľný. Ale vytvoril sa prúd aút v strednom pruhu. Tí trochu rýchlejší vodiči ich obiehajú zľava. A teraz zákerné otázky: je pravý pruh na tri a viacprúdovej diaľnici iba pre kamióny? Alebo je pre cyklistov, či dokonca pre chodcov? Má sa na tomto pruhu sánkovať? Alebo načo tam je? Úplná záhada.

A napokon to ukončime cestami prvej a inej triedy. Miestny pretekár Jožko na vytunovanej Fabii, Golfe (doplňte ľubovoľné auto) si to rúti po okreskách priemernou rýchlosťou 89 km/h. Čo je na prvý pohľad chválychodné. Ale... V praxi to vyzerá tak, že na rovnom úseku ide 120 km/h (proste čo mu auto dovolí) a pred zákrutou panicky brzdí, aby ju prešiel rýchlosťou slimáka. Ok, v poriadku. Každý má prispôsobiť jazdu svojim schopnostiam. Jožka dobehne šofér idúci priemernou rýchlosťou 90 km/h. Lenže tento má konštantnú rýchlosť na rovine aj v zákrutách. Čiže by rád nášho pretekára predbehol. Ale ako? V zákrutách Jožko síce brzdí, ale tam sa predbiehať nedá. No a na rovine Jožko zrýchli na 120. A znova zákruta a panická brzda. Bude Jožko večer v krčme rozprávať kamarátom, ako sa pretekal s nejakým paštikárom a vyhral? Alebo len Jožko trénuje zrýchlenie po zákrute?