V jeden krásny, slnečný deň som dostala pozvanie na pracovný pohovor, ktorý vlastne pre mňa ani tak veľa neznamenal, nechcela som tam ísť, ale keďže som človek celkom slušne vychovaný, zvedavý a neviem povedať nie, tak som šla.
Deň pohovoru: Sadla som si do krásneho, koženého kresla a snažím sa ešte trošku oddychovať a psychicky sa nejako vyrovnať s tým, čo tam vlastne chcem povedať a čo sa ma bude dotyčná osoba asi pýtať. V tom sa rozleteli dvere a do miestnosti "čakárne" vošlo nejaké dievča, ktoré mi je známe. Hmmm... ako každá žena aj ja som si ju premerala. Zle odfarbená blondína, vysoká, štíhla, možno 45kg, pri každom jej kroku na tých vysokých opätkoch som mala pocit, že sa onedlho rozsype a ja oprášim svoje znalosti podávania prvej pomoci. Mala aj celkom sebavedomý výraz, piercing v nose. Proste taký typ väčšiny chlapov. Pozrela na mňa ako keby som tu bola nevítaná a pýta sa ,,môžem si prisadnúť?"... prikývla som a ovial ma závan nejakého veľmi ťažkého parfému.
14:33 - zazvonil jej telefón a ja som bola nútená vypočuť si celý rozhovor o chlapoch v jej živote, o kravách ktoré stretáva, o jej nevytrhanom obočí, o zlomenom nechte, o nepodarenm orgazme, o zlých fotkách na pokeci (v duchu nadávam, že som si nezobrala mp3 prehrávač, že mi nikto ako naschvál nezavolá, prechádzam sa po chodbe, pozerám sa po obrazoch na stenách, pomaly zalievam kvety, ktoré tam kvitnú, lebo zrejme upratovačka na to nemá čas)
14:50 - dotelefonovala - konečne -
------»A ja rozmýšľam nad tým prečo sú takéto dievčatá považované za nejaký symbol krásy? (o múdrosti asi reč nebude). Prečo je táto doba tak strašne rovnaká? Ako keby sa vytratilo to známe "byť sám sebou"..... ale nie, zrazu je v móde fialová, tak všetci budeme fialoví, sú v móde gélové nechty, tak všetky si dáme gélové nechty. Samozrejme, žiadna žena nesmie mať ani kilo navyše lebo hneď sa stáva terčom posmechu alebo terčom ironických poznámok. Žena má o niečo väčšie prsia a hneď na ňu všetci ukazujú, smejú sa a vymýšľajú pre ňu rôzne prezývky, no keď si dá žena silikóny, ani jej ich vôbec netreba, ale samozrejme zase platí to známe "je to v kurze" tak všetkým padajú sánky, že ako super vyzerá! Čo je toto za doba?? Ako to bude vyzerať za 30 rokov? Budú všetci rovnakí a bude sa uznávať iba nejaký predurčený typ? Ja dúfam, že odlišnosť ľudí sa vráti naspäť do módy a budeme sa navzájom brať taký aký sme!
Vchádzam do miestnosti, ruku mi podáva sympatický, elegantný človek, ktorý zo svojej pozície, tiež nemôže byť sám sebou....
