Výhľad na nočnú, vysvietenú Blavu mi nikdy nenahradí výhľad, ktorý mám doma, v rodnej "dedine". Naša "dedina" by o takomto stave už dávno spala, ale tu to žije, ľudia vykrikujú po ulici totálne nezmysli, nejaké páriky si vyznávajú rôznymi spôsobmi svoju lásku a ja? Pozerám sa do tých celkom preplnených ulíc a rozmýšľam.....
Rozmýšľam nad tebou! No nemala by som (už)! Nesmiem!
---- › keby si vedel ako mi chýba to, že už nevidím tvoje meno na displeyi telefónu, že mi nesvieti pošta od teba na facebook-u, ako mi chýbajú naše ranné (ne)zmyselné debaty, ako mi chýba tvoj hlas, tvoja vážnosť, tvoja občasná arogancia, moja radosť, keď sa mi podarilo ťa rozosmiať, chýba mi tvoja túžba po mne, tvoja vôňa, tvoja galantnosť, tvoje rady ‹ -----
Môžem akokoľvek sofistikovane premýšľať...aj tak sa mi nepodarí na teba zabudnúť....
•• čítam konverzácie, slová, vety ••
»strácam sa v správach a rozmýšľam o tom, čo sa mohlo všetko stať a nestane sa....plávam v bludisku myšlienok, pocitov nedávnej minulosti a vlastne vo všetkom, čo ma s tým spája«
V každom slove, sekunde.....
„ ........ “
Dúfam.... stále dúfam ... ·
...ale je to zbytočné, pretože ťa (asi) nepoznám....
