Stalo sa to asi tak pred mesiacom. Šiel som o 19:00 na omšu do Schlosskirche. Je to kostol v rámci väčšieho zámku v ktorom sídli univerzita. Ako obvykle, zamkol som svoj bicykel o oplotenie staveniska (zámok práve rekonštruujú pred blížiacim sa výročím mesta) a vošiel som dnu.
Všetko prebiehalo ako obyčajne. Len asi v strede omše sa ozvala strašná rana, akoby niekto strieľal. A potom ešte jedna o niečo slabšia. Pomrvil som sa a pokojne sedel ďalej.
Po omši som ešte prehodil pár slov zo známymi ako obvykle a vyšiel von. Pozrel som sa na miesto, kde som zamykal svoj bicykel. Nič. Pozrel som sa ešte raz. ČOŽE?? Bezradne som sa ešte raz rozhliadol okolo plota, ale nevidel som ho. Och aké je jednoduché príst o bicykel. Vždy som sa toho obával. Ale teraz zrazu... No zachoval som chladnú hlavu (alebo som skôr všetok ten hnev dusil hlboko v nútri) a poprosil som známu, ktorá tam ešte stála, aby išla so mnou na políciu, pomôcť mi to ohlásiť.
Policajt si ma vypočul, spísal zápisnicu a dal mi vyzitku, aby som mu mohol dodatočne poslat mailom číslo rámu a fotku (cool, nie? Funguje mailovanie si s policajtami aj na Slovensku?). Ale bol úprimný. S najväčšou pravdepodobnosťou svoj bicýglik už neuvidím...
Ale keby ste ho náhodou niekde videli, ozvite sa mi, budem rád :)
A neľutujte tých 45 Eúr za poriadny zámok. Aj keď neviem, či nakoniec nebudete smútiť aj za drahým zámkom, lebo podľa toho aká silná bola tá rana...
