Pozvanie som dostal od samotného Zakladateľa a neúnavného blogera Mira Šedivého. Sme v stálom kontakte (asi tak raz za mesiac sa mi vždy ohlási cez ICQ, že bude taká a taká ekšn, či sa nechcem pridať. No a ja vačšinou odpoviem, že by som sa rád, ale... a spomeniem dôvod prečo to nejde. No ale tentokrát to konečne vyšlo! Diky Miro a prosím, keep me informed).
Dohodli sme sa, že sa stretneme na pol ceste, oni vyrazia z Karlsruhe, ja z Mannheimu a meeting point bude zastávka Maikammer-Kirrweiler. Keďže mi nešiel nijaký priamy spoj, šiel som vlakom do Neustadt-u (an der Weinstrasse) a odtiaľ po Weinstrasse do Maikammer-u
Mimochodom, keď už sme pri tom, asi by som mal vysvetliť, čo to tá Weinstrasse je: Z vlastného pozorovania by som povedal, že je to pomerne dlhá ulica (~40 km?) obkolesená vinohradmi (asi každých 500m jeden) prechádzajúci niekoľkými malými mestečkami, kde je navyše sakramensky úzka, autá sa na nej ledva míňajú a musia ísť 30km/h. Samozrejme to dôležité ako už aj z návu vyplýva, je víno! Veď kde je na 40km každých 500m vinohrad, musí tiecť potokom.
Typické okolie cesty
Cieľ výletu bol: Prejst na bicykloch úsek Weinstrasse a otestovať čo najviac druhov burčiaka. Tak sme teda vrazili do prvej krčmičky. Okrem Čechov a Slovákov boli v partii aj 2 Nemecké slečny a jedna Fínka.
Priateľské Nemky
Každý dostal slušnú pollitrovú dávku burčiaka. Musím sa priznať, ja ako netrénovaný som zvládol len 3 deci a tak sa mi začala točiť hlava, že som radšej presedlal na hroznovú šťavu.
So zahaseným smädom sme sa teda pustili ďalej.
Nóóó... tak kam teda teraz?... veď nejde otóó...
Nasadli sme na bajky a frčali ďalej. Cestou sa nám postupné strácali niektorí členovia a pridávali ďalší, miestami tak rýchlo, že som to nestíhal sledovať. Počas čakania na zablúdilcov, sme mali možnosť ochutnať víno v jeho úplne pôvodnej inštancii.
A šup ho znova uhasiť smäd a hlad.
Dali by sme si nejaký ten burčiak a niečo na jedenie, ok?
Hm, ale čo by sme si tak dali?
Výlet to bol naozaj veľmi príjemný. Ja som žial musel odísť trochu skôr, len dúfam, že aj ostatní našli krátku (a hlavne dosť úzku) cestu domov...
