Fakty o otváracom ceremoniáli Atlantis:
21. Novembra 2008 – Atlantis Palm Jumeirah
•Ohňostroj, ktorý bol tri krát väčší ako ten olympijský z Pekingu, sledovali okrem celebrít z VIP party roka, aj obyčajní obyvatelia Dubaja na plážach Jumeirah road. (viď. video). Vtedy ešte nikto netušil, že to bude jeden z posledných ohňostrojov roku 2008. HH Sheik Mohamed Bin Rashid Al Maktoum nariadil (v decembri) zrušiť všetkým hotelom akékoľvek oslavy ako solidaritu voči napadnutej palestínskej Gaze.
•Celkové náklady len na “nebeské kreácie”, boli 20 miliónov USD. Trvalo to však len 15 minút. Tak v duchu rozmýšľam, akú inú pridanú hodnotu by tá suma mohla priniesť(no, ale to je na inú dlhšiu a hlbšiu debatu)
•Pred viac ako 2500 celebritnými hosťami zaspievala Kylie Minogue a hviezda arabského hudobného neba Mawal Al Zoghby.
•Hostia na otváracej party okrem ohňostroja zažili aj svetelno – laserovú show, ušlo sa z nej aj rezidentom Palm Islands (ďalej už len „palma“), ktorí boli požiadaní, aby v deň otvorenia prišli domov do 16tej hodiny, aby nezapadli v zápche a aj kvôli bezpečnosti významných hostí. (pre mňa bol jedinou významnou osobnosťou môj basketbalový hrdina a vzor Michael Jordan, hehehe).
Ako som videla Atlantis v decembri 2008?
Hotel sa nachádza na konci “palmy”, kde si môžete počas pomalej jazdy omrknúť príbytky nudne bohatých ľudí. Keďže ide o super luxusný hotel, nie je jednoduché dostať sa dnu. Ale prezradím Vám tajomstvo: Základné pravidlo je nezastavovať sa pri „bell boys“ ani vrátnikoch ani recepčných a suverénne vkráčať dnu so slovami: „I am staying with you.“ (preklad: som u vás ubytovaná). Hehehehehe.
No a najväčšou odmenou bolo pre mňa obrovské akvárium, kde som po prvý krát v živote videla také tvory ako raje, či žraloky. Až sa mi hlava točila z tých veľkostí a rozmanitostí tvarov. Som si tak v duchu myslela, prečo nás na základnej škole učili prírodopis z obrázkov? Naživo to je oveľa lepšie a aj zapamätateľnejšie. Hrúbka skla tejto školskej pomôcky bola možno aj pol metra, tak som to ja zachytila mojim okom, takže ak máte presnejší údaj sem s ním. Inak, ma nič iné v Atlantise neohúrilo. Klasika: reštaurácie od výmyslu sveta, luxusné butiky, naškrobení ľudia a všetko extra obrovské.
Ale viete čo? Zasnežené Tatry mi boli viac sympatickejšie po návrate domov...
Peace!
