Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
V ušiach mi búši
a prehluší
všetok ruch naokolo.
To v myšlienkách mi zahrmelo
a zdvihla sa vlna kritiky.
Že nie takto, ale onak,
že nie popod, ale ponad,
že nie týmto, ale hentým...
A ja z toho hluku nespím.
Hľadám z toho východisko.
Ako vtáci lietam nízko
pred búrkou.
Už búšia, už sa rozhrmelo,
pokrývajú moje telo,
splachujú môj prílev zlosti.
Zakrátko je po starosti.
Zabalili myseľ do ticha.
Ktovie kedy
sa znovu rozdýcha?
