Čie je to ministerstvo?
Keď za Mečiara minister kultúry Ivan Hudec kántril nezávislé kultúrne inštitúcie a rušil ich právnu subjektivitu začleňovaním pod krajské intendantúry (uff!!), vtrhli sme do budovy ministerstva a minister Hudec ušiel s kabátom na hlave. Bol to síce nešťastník opitý mocou (aj), ale predsa len vedel, čo je to kultúra a umenie, ba dokonca bol schopný sa aj hanbiť. Dnes je situácia oveľa, oveľa horšia. Machala a Šimkovičová svojim mentálnym obzorom dláždia príslovečné totálne dno a na pocit hanby, jemne povedané, jednoducho nemajú predpoklady.
V tejto spojitosti si spomínam na rozhodujúci moment pri „obsadzovaní“ ministerstva kultúry v r. 1997. Keď sme vyzbrojení bubnami, rapkáčmi a transparentmi vstúpili do vestibulu ministerstva, zľakli sme sa hradby SBS-károv a bezradne sme zastali. Vtedy mal jednu zo svojich najhviezdnejších chvíľ Milan Kňažko, keď hromovým hlasom zaburácal: Čo sa bojíte, veď je to vaše ministestvo! A už nás nič nezastavilo. Nuž nebol by som sa nazdal, že na deväťdesiate roky budem spomínať ako na roky nádeje a optimizmu. Lebo dnes naozaj nemám pocit, že Šimkovičovej úrad je naše ministerstvo. A ani kultúry.
