Kultový taliansky skúter Vespa (v preklade osa) sa stal doslova sociokultúrnym fenoménom. Nie len vďaka dizajnu a technickej konštrukcii. V dobe svojho vzniku to bolo jednostopé vozidielko pre každého - od posledného proletára vo vojnou zdecimovanom Taliansku až po zlatú mládež a Katharine Hepburnovú v ikonických filmoch. Vespu mohli šoférovať už tínedžeri a bola prelomová aj na poli emancipácie - umožňovala bezproblémové nasadanie a jazdenie aj ženám v sukniach. Začalo to v r. 1946 a Vespa postupne okúzlila celý svet. Vyrába sa stále a je vnímaná ako symbol slobody a životného štýlu...
Ako chlapec som o Vespe sníval a doslova hltal očami každý jej obrázok v časopise, či záber vo filmoch. Keď som neskôr mal milovanú Jawu Pionier, privieral som oči a videl som v nej bellissimu Vespu (prepáč, drahá Jawa Pionier)... Včera bola na Bratislavskom hrade vernisáž výstavy, venovanej práve 79-tym narodeninám Vespy. Vydarený projekt, približujúci podstatu pozoruhodného fenoménu menom Vespa.
Nedá mi v spojitosti s Vespou nespomenúť, že bola a stále je inšpiráciou aj pre iné značky. Niekedy je výsledok dosť bizarný. Je napríklad pomerne málo známe, že súdruhovia v ZSSR kúpili pár modelov skútra Vespa. Rozobrali ich, analyzovali a začali vo veľkom vyrábať sovietsky skúter "Viatka" (podľa názvu ruskej rieky). V podstate ukradnutú nelicencovanú repliku Vespy. Bol to ale značný nepodarok. Ťažký, so slabým motorom, mizernou prevodovkou s nižším počtom prevodových stupňov, málo funkčnými brzdami. Vynikal tým, že sa často za jazdy rozsypával. Sovietsky ľud však bol zvyknutý na takmer nepoužiteľný spotrebný tovar. A tak sa Viatka vďaka nízkej cene stala veľmi populárnou. Akurát majitelia skúter viac opravovali, než na ňom jazdili.
Sovietsky skúter Viatka mal ťažší motor asymetricky umiestnený na jednej strane, takže sa na ňom dalo jazdiť len v nebezpečnom náklone nabok. Čiže nie dlho, lebo po pár kilometroch jazdca bolelo celé telo. Pozoruhodný bol aj začiatok výroby. Skúter oficiálne začali vyrábať v r. 1956. Keďže to však bolo v krajine, kde nič nebolo nemožné, subdodávatelia meškali a fyzicky to v skutočnosti bolo až o rok neskôr. Proste, ako tá revolúcia, čo bola síce októbrová, no udiala sa v novembri.
