DITINA VEŠTBA – ZÁNIK OCHRANY PAMIATOK NA SLOVENSKU
Pred pár rokmi jedna dnes už nežijúca pamiatkarka artikulovala veľmi pochmúrnu prognózu ochrany pamiatok na Slovensku. Vyslovila vtedy šokujúci názor, že do pár rokov funkčná podoba ochrany pamiatkového fondu fakticky zanikne a zostane len jej karikatúra. Vychádzala pritom z podstaty slovenskej povahy. Ochrana pamiatok totiž neprináša žiadne väčšine Slovákov zrozumiteľné benefity. Ani voličské preferencie, ani megakšefty a ani nesaturuje konzumné pudy. Naopak, s pamiatkami sú spojené problémy, rôzne obmedzenia a nemalé finančné náklady. Sú na okraji spoločenského záujmu, doslova trpené len z akejsi zotrvačnosti a z predstieranej kultúrnosti. Navyše, keďže odbornosť je to posledné čo sa u nás zohľadňuje, dokopy nikto ani nevie, a ani nemá záujem vedieť, čo to tá ochrana pamiatok vlastne je. Preto nečudo, že už predchádzajúcej vládnej garnitúre sa takmer podarilo totálne sprzniť štátnu ochranu pamiatkového fondu a premeniť ju na spomínanú karikatúru. Takzvaná Holého reforma stavebného poriadku mala ambíciu začleniť pamiatkový úrad do siete stavebných úradov, proste spraviť z pamiatkarov stavebných policajtov. Na hnuteľné pamiatky sa zjavne nemyslelo vôbec. Tento nezmysel by sa dal prirovnať k školskej reforme, ktorá by zrušila samotné vyučovanie, ponechala by len školské jedálne a z pedagógov by sa stali kuchári.
Zaviali nové vetry a príležitosť „dotknúť sa výkonu“ dostali deklaratórni milovníci čistokrvnej slovenskej kultúry a echtovného slovenského kultúrneho dedičstva. Ešte pred národným divadlom a pred národnou galériou prvú nakladačku dostala súťaž Fénix - Kultúrna pamiatka roka. Partner a realizátor súťaže, Nadácia SPP, si položil asi takúto existenciálnu otázku: Prečo súťažiť o najkrajšie obnovenú pamiatku, prečo nie o najkrajší plynomer? A bolo vymaľované. Dopočutia, dovidenia, osvietení vlastníci pamiatok a občianski aktivisti. Následne ministerstvo kultúry podobne zodpovedne a uvážlivo naložilo s verejnými financiami určenými na obnovu pamiatok. Po trištvrte roku otáľania odignorovalo odborných hodnotiteľov a ešte aj odhryzlo z alokovanej sumy, nikto nevie na čo. Mimochodom, peniaze na stavebnú obnovu pamiatok sú užitočné tak možno do októbra, potom sa už vzhľadom na počasie zväčša nedajú zmysluplne využiť. Napokon prišiel na psa mráz aj na samotnom Pamiatkovom úrade SR. Presnejšie, nie mráz, ale konsolidácia, ktorá pochová alfu a omegu pamiatkového úradu – odbor ochrany pamiatkového fondu. Z úradu sa stane doslova kastrát. Zvonku to síce vyzerá tak, že vedenie úradu si pod tlakom strieľa do vlastného kolena, ale nesúďme. Nevidíme do kuchyne udalostí a pamiatkový úrad posledné roky v zúfalom boji o prežitie nemá inú možnosť, len improvizovať. Obávam sa, že absurdným prekvapeniam ešte zďaleka nie je koniec.
Summa summarum, zrátané a podčiarknuté, zatiaľ čo ochrana pamiatok na Slovensku v kontinuálnom boji s veternými mlynmi doposiaľ dokázala uhrať o čosi viac ako remízu, v aktuálnom boji so štátnymi mlynmi to nevyzerá ani na prežitie.
Dita sa volala tá pamiatkarka, ktorá veštila ochrane pamiatkového fondu na Slovensku temnú budúcnosť. Prepáč, Dita, že som pochyboval o tvojej jasnozrivosti.
