Andrej Danko býva zväčša terčom posmechu. Ale pozor. Napriek všetkým výhradám Danko celkom dobre rozumie základnému pravidlu parlamentnej demokracie: Ak sa chce niekto podieľať na vládnej moci, musí ho najprv niekto zvoliť.
A sme pri tom. Ulice a námestia našich miest vytrvalo napĺňajú nespokojní protestujúci voliči. Dosť hlasno, jednoznačne a zrozumiteľne artikulujú, čo sa im nepáči, s čím nesúhlasia, na čom im záleží a čo by chceli. Opozícia neskrýva radosť a akosi automaticky si rebelujúcich voličov privlastňuje. Lenže akým právom? Sú na to azda relevantné dôvody? Zhoduje sa étos ulice s praktickým správaním opozičných politických subjektov? V tomto ohľade som dosť skeptický. Napríklad informačný výstup po nedávnom pikniku (či čo to bolo) u prezidenta Pellegriniho vyznel ako unisono zhoda o nezvyšovaní výdavkov na zbrojenie a nepodieľaní sa na prípadnej mierovej misii na Ukrajine. Ako volič tomu rozumiem tak, že zbohom európska aliancia ochotných a členstvo v NATO len dovtedy, kým nás nevyhodia. Také faux pas, tak to sa fakt nedá obkecať na facebooku. A ešte aj tú transakčnú daň im sebe vlastným spôsobom spomenutý Danko viac-menej mediálne vytuneloval. Korunku všetkému aktuálne nasadzuje KDH. V perverznej koketérii so SMERom nejapne asistuje pri tragikomickej tranzícii ústavy. Je to prinajmenšom trestuhodné odpútavanie pozornosti od skutočne vážnych existenčných tém (zachovanie demokracie a právneho štátu, obrana a bezpečnosť, zahraničnopolitické smerovanie, ekonomika, demografický vývoj, zdravotníctvo...). Či by sa pri zmene mocenských pomerov súčasná opozícia vedela na niečom zhodnúť a aspoň niečo aj naozaj dotiahnuť, tak nad tým radšej ani nerozmýšľam.
Slovensko by si zaslúžilo zmenu vo vedení štátu. Jeho obyvatelia, čiže občania a teda voliči, celkom určite. Čo sa však týka politických subjektov, opozíciu nevynímajúc, nech robím čo robím, akosi vidím viac tých nehodných, ako hodných. Pritom by na začiatok stačilo tak málo – počúvať. Počúvať svoj potenciálny voličský elektorát.
Zatiaľ to vyzerá tak, že odpoveď na otázku z nadpisu znie: Aj, aj. Iste, ešte nič nie je stratené, ešte sa to môže zmeniť. Presnejšie – môžu to zmeniť voliči. Na to však musí opozícia prejaviť trochu viac rešpektu a pozornosti smerom k voličom. Alebo aspoň toľko cynickej vypočítavosti, ako Andrej Danko. Aby bolo koho voliť, do psej matere!
