Námietky lekárov voči predpisovaniu účinnej látky II.

Azda to, že nie som školovaný ekonóm, je príčinou, že nerozumiem, ako by mohlo predpisovanie účinnej látky šetriť finančné prostriedky? Asociácia lekárnikov Slovenska tým teda aspoň argumentuje. A dokonca toto opatrenie ušetrí aj peniaze pacienta? Ani tomuto mechanizmu nerozumiem.
Podľa aktuálne platnej legislatívy lekár predpisuje pacientovi liek aj so zohľadnením jeho preferencii a ochoty doplatiť, pričom ho sám a povinne musí informovať o doplatku i o možnosti výberu lieku bez doplatku . Mám za to, že problém je na strane pacienta vyriešený. Pacient nielen ušetril, ale neplatil ani cent, tak čo treba ešte riešiť? Alebo sa snáď plánuje ešte nejaký finančný bonus, keď príde s receptom s účinnou látkou a nie obchodným názvom? Akosi toto "pozitívum" Mgr. Minaroviča v prospech predpisovania lieku na úrovni účinnej látky, ktoré existuje aj pri doterajšom spôsobe predpisovania liekov, prestáva byť argumentom.
Ale možno sa argument Mgr. Minaroviča týka šetrenia celkových nákladov na lieky. Ak by toto mala byť pravda a “cech lekárnikov” sa veľkodušne ujal riešenia globálneho problému vysokých nákladov na lieky, bolo by to iste krásne a Boh im za to žehnaj! Dokonca aj v tom prípade, že v skutočnosti náklady na lieky nateraz vlastne ani nie sú tým, čo rezort ruinuje. Nevadí! Len to dokladuje skutočnosť, že Ministerstvo zdravotníctva SR sa podujalo šetriť opatreniami, ktoré k šetreniu nevedú a ktorými sa maximálne dajú získať len tzv. light green dollars , teda teoretické peniaze, ktoré sa v konečnom súčte ani neobjavia. Ale aj prekladanie z jedného vrecka do druhého robí dobrý dojem. Hlavne, že sa niečo deje.
Ruku na srdce, kto verí predstave, že lekárnici sa idú potrhať, aby riešili globálny nedostatok financií v rezorte? Mne sa nejako nedarí sa s ňou stotožniť, ale predsa len, pokúsme sa jej uveriť! Lekáreň bude teda vlastniť trebárs po tri najlacnejšie generiká z každej skupiny, lebo len ťažko si predstaviť, že v záujme širokej možnosti výberu pre pacienta bude skladovať všetko, čo je na trhu. Vlastne sa to ani nedá a ani teraz sa to nerobí. Teda, poisťovne budú spokojné, lebo za lacné lieky nemusia veľa platiť. Pacienti budú spokojní, lebo nemusia doplácať ani cent. Možno ich ani nebude mrzieť, že nemajú na výber z viacerých špecialít. Ale kde sa potom stratil ďalší argument ALS a SLeK o väčšej zainteresovanosti a spolurozhodovaní pacienta o vlastnej liečbe, keď zaň de facto rozhodne lekárnik? Cítiť tu trochu protirečenie, nie? A podozrivé je to ešte z iného dôvodu. Ťažko totiž predpokladať, že lekárnikovi pôjde primárne o spokojnosť poisťovne alebo o diskutabilnú spokojnosť pacienta len preto, aby pritom sám vedome prerábal na menšom finančnom obrate, ktorý je logickým dôsledkom nižších cien. Iba ak by si vzniknutú stratu dokázal vykryť napríklad vyjednávaním s farma-výrobcami v duchu “Čo mi dáte, ak sa váš produkt čírou náhodou dostane medzi tie tri, ktoré pre klientov svojej lekárne nakupujem?” Kto by s týmto scenárom nebol spokojný?
Možno to ani nie je ideálny príklad, ako to celé môže fungovať, ale jedna z možností to istotne je. Má len tú chybu, že rozširuje možnosti korupčného správania. A ak vôbec pripúšťa možnosť šetrenia prostriedkov z kapitoly financii vynaložených na lieky, prestáva byť za transparentných podmienok uveriteľná. Takže otázka, ako môže rozhodovanie o konkrétnom lieku v kompetencii lekárnika ušetriť reálne peniaze pre mňa zostáva stále nezodpovedaná. Ale možno je to tým, že nie som školovaný ekonóm. Tak nech mi to, preboha, niekto vysvetlí! Inak si opäť musím myslieť, že predpisovanie účinnej látky so šetrením nijako nesúvisí.