reklama

Slovenské zdravotníctvo nepotrebuje ani cent navyše

Za najväčší problém slovenského zdravotníctva dnes väčšina ľudí považuje jeho finančné poddimenzovanie. Kým pacienti ho vnímajú skôr spostredkovane ako dôvod na ospravedlnenie dlhých čakacích lehôt alebo absolútnej nedostupnosti žiadaných služieb, odborná verejnosť ho vidí ako jedinú príčinu všetkých existujúcich nedostatkov. Bližší pohľad na problematiku však odhalí, že zdravotníctvo peniaze v skutočnosti len viac chce než naozaj potrebuje. Tvrdiť, že peňazí v zdravotníctve je dosť, možno až priveľa, je síce v očiach absolútnej väčšiny zdravotníkov kacírstvom, no dôkazov, ktoré svedčia o nedoziernom plytvaní je viac než dosť. Nájde sa však vôbec niekto, kto bude ochotný zostúpiť z Olympu neomylnosti a kriticky prehodnotiť svoju medicínsku prax?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Požiadavka zvýšenia dotácii zdravotníctva sa ozýva z mnohých strán prakticky neustále. Niet snáď človeka, ktorý by na vlastnej koži nepocítil v zdravotníckom prostredí nedostatok, o ktorom bol presvedčený, že by v prípade adekvátnej a adresnej investície neexistoval. Aj pred voľbami sa v nejakej rozhlasovej diskusnej relácii rozohňoval akýsi človek, ktorý zasväteným a veľmi dramatickým tónom tvrdil, že do zdravotníctva je v záujme riešenia jeho problémov nutné investovať viac finančných prostriedkov, inak bude jeho kvalita údajne klesať. Vinil zdravotné poisťovne z uzatvárania pre poskytovateľov nevýhodných zmlúv, z podhodnotených limitov a tak ďalej. Vôbec nie prekvapivo použil i štatistické údaje o percente HDP, ktoré vo vybraných krajinách zdravotníctvo zúžitkuje, pričom samozrejme podotkol, že to slovenské je napriek rovnakému hladu značne podvýživené.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Práve porovnávanie percenta HDP investovaného do nášho zdravotníctva oproti rovnakému parametru v zahraničí je asi najčastejším argumentom ľudí, ktorí sa spoliehajú, že peniaze v stále sa zadlžujúcom rezorte niečo vyriešia. A týmto názorom nakazili už aj viacerých renomovaných ekonómov z INEKO. Logická konštrukcia pre takéto tvrdenie je pomerne jednoduchá. Poisťovne obdržia mesiac čo mesiac výnosy z povinného zdravotného poistenia. Tento balík im umožňuje za určitú sumu nakúpiť u poskytovateľov zdravotnú starostlivosť. V demotivujúcom prostredí zakazujúcom zisk sa v záujme vyrovnaného rozpočtu chránia zmluvami, ktoré obvykle obsahujú plus-mínus fixnú sumu, akú sú ochotné poskytovateľovi zaplatiť. Poskytovateľ je nútený túto dohodu akceptovať, v opačnom prípade s ním poisťovňa zmluvu neuzavrie. Nanajvýš si vyrokuje aké-také kozmetické úpravy. Je takmer pravidlom, že finančný limit na daný mesiac vyčerpá už pred jeho koncom, či sa už jedná o privátneho lekára, eseróčku alebo fakultnú nemocnicu. V tejto situácii má dve možnosti: robiť na dlh, alebo nerobiť vôbec. Nemocnica si vyberie prvú možnosť celkom určite a privátny lekár väčšinou tiež. Rozdiel je len v tom, že kým súkromný lekár dlh pokryje "zo svojho", štátna nemocnica si bude spokojne hovieť na mäkkom rozpočtovom vankúši a počká, kým za ňu dlh altruisticky uhradia občania tohto štátu cez Veriteľa či iného "zdravotníctvomila".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prečo má zdravotníctvo taký problém ustrážiť si svoje financie? The New Yorker v júni 2009 priniesol článok "The Cost Conundrum" s podtitulom "Costlier care is often worse care", ktorý sa stretol s veľkým ohlasom a ktorý veľmi jasným spôsobom vysvetlil akým irelevantným a zavádzajúcim parametrom je suma peňazí investovaná do zdravotníctva. Autor reportáže navštívil juhotexaské mestečko McAllen, ktoré sa v rámci Spojených štátov môže pýšiť zvláštnou jedinečnosťou. Zdravotná starostlivosť tu ročne v prepočte na obyvateľa stojí systém Medicare 15 000 dolárov, čo je dvojnásobok amerického priemeru, pričom obyvatelia v tejto oblasti zarobia ročne v priemere iba 12 000 dolárov. Človek by v súlade so všeobecným názorom, že kvalita zdravotníctva závisí od investovanej sumy, očakával, že McAllen budú vyhľadávať kvôli najlepšej zdravotnej starostlivosti všetky solventné celebrity sveta. No tamojšie zdravotníctvo nijakú zvláštnu excelentnosť nevykazuje. Navyše má McAllen vysokú mieru chudoby, o 60 % vyššiu incidenciu ťažkého alkoholizmu ako je celonárodný priemer a 38-percentnú mieru obezity. Nie je to neuveriteľné?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Lekárov a zdravotníckych manažérov v McAllene táto informácia úplne "rozhodila". Pýtali sa, ako je to možné. Demograficky porovnateľná oblasť El Paso vzdialená 1300 km severovýchodne pozdĺž hranice vynakladá na zdravotnú starostlivosť polovičnú sumu bez akéhokoľvek vplyvu na kvalitu. V geografickej či demografickej charakteristike to teda nie je. A hoci sa našli aj ľudia, ktorí sa predmetným dátam reflexne bránili, nakoniec sa väčšina zhodla, že príčina je v enormnom zneužívaní zdravotnej starostlivosti. Inak povedané v absolútnej neefektivite diagnosticko-liečebno-rehabilitačných procesov, korupcii ako aj v nadliečovaní (overtreatment) a zbytočnej diagnostike. Na Slovensku sme predpokladali, že toto zneužívanie majú na svedomí predovšetkým pacienti. Dvadsaťkorunáčky síce skutočne redukovali počet návštev u lekára, no ťažko povedať, či mali vplyv na spomalenie zadlžovania rezortu. Naopak, zdá sa, že zneužívanie zdravotnej starostlivosti je skôr problémom zdravotníkov, či už nevedome alebo, čo je horšie, vedome. Všeobecne známe je "pohadzovanie si" pacientov medzi ambulanciami a kto nežil posledných pár desaťročí na Mesiaci, tento fakt len ťažko poprie. Z jednej návštevy sa takto stanú aspoň tri, ktoré sa v ničom nelíšia od iných ambulantných návštev, ktoré lekári považujú za zbytočné.Vážnym problémom s obrovským vplyvom na efektivitu je práve podstatná súčasť medicíny - diagnosticko-terapeutické rozhodovanie. Máloktorý medicínsky prípad má jediné správne riešenie a pri absencii štandardných postupov počet riešení ešte narastá. To dáva lekárovi lákavú možnosť rozhodovať sa aj s ohľadom na vlastný prospech, nota bene stále v medziach zákona, no často na hranici etiky. Príkladov je viacero, no zistilo sa, že modely rozhodovania sú závislé na tom, či lekár patrí do nízkonákladovej efektívnej a kvalitnej skupiny, ktorej záleží na riešení problémov pacienta, alebo do vysokonákladovej neefektívnej a obvykle nie až tak kvalitnej skupiny, ktorá sa riadi vlastným benefitom. Pacientovi s prvým nekomplikovaným atakom žlčníkovej bolesti by mala napríklad postačiť spazmoanalgetická liečba, poučenie o diéte a nejaká tá kontrola (tzv. low-cost lekári), ale nezákonná nie je ani up-front operácia (tzv. high-cost lekári) s odôvodnením, že pacient by aj tak nedodržiaval diétu a bolesť by sa vrátila, navyše určite komplikovaná. Obzvlášť, ak poisťovňa výkon bez protestov uhradí. V americkom špitáli menovite 10 786 USD . Čo je doma, to sa predsa počíta. Možno väčšina slovenských chirurgov povie, že toto sa u nás nemôže stať. Aj napriek limitom a paušálom nie je žiadny dôvod, prečo by sa to diať nemohlo. Podobne ako ľahkovážne nadužívanie služieb tzv. SVaLZov. Prečo by sa mal rádiológ zaujímať o to, či pacient neabsolvoval rovnaké vyšetrenie pred pár dňami, keď sa mu za to z poisťovne budú sypať peniažteky? Zodpovednosť za vyšetrenie predsa nesie lekár, ktorý ho navrhol. Prečo má biochemika zaujímať, že pacientovi práve vyšetril celé spektrum laboratórnych parametrov, väčšinou bez akéhokoľvek prínosu k diagnóze, keď náklady môže vyúčtovať poisťovni? A prečo by sa ošetrujúci lekár pacienta mal trápiť s vypisovaním jednotlivých položiek na žiadanke, keď stačí napísať "biochémia" a každý vie, že treba vyšetriť všetko? O neodôvodnených odberoch "len pre istotu" či vyšetrovaní celého spektra nešpecifických nádorových markerov ani nehovoriac. Dôkazom lukratívnosti SVaLZových výkonov je množstvo privátnych rentgenov, cétéčiek, magnetických rezonancií a patologických či biochemických laboratórií, ktoré ako huby po daždi povyrastali aj v malých mestečkách. V tom ale primárny problém byť nemusí. Tieto centrá iba s veľkou radosťou trhovo reagujú na dopyt. Čo vlastne možno očakávať od pracoviska, ktoré v jeden deň vyšetrí pacientovi CT aj sono brucha? Že sa vzdá platby za oba výkony? Asi ťažko. Chyba je na strane lekára, ktorý vyšetrenia žiadal a v tomto reálnom prípade to zdôvodnil výrokom "Potreboval som nejaké zobrazovacie vyšetrenie a nevedel som, čo bude mať pacient skôr, tak som objednal obidve". Ďalšia chyba je v zdravotnej poisťovni, ktorá málokedy, snáď možno s výnimkou tej väčšej súkromnej, kontroluje, za čo platí. A Úrad pre dohľad si tiež nevšíma fakt, že nadmerná zdravotná starostlivosť môže ohroziť bezpečnosť pacienta. Nikto nepoprie, že s narastajúcim časom a počtom krokov v diagnosticko-liečebnom procese úmerne narastá aj pravdepodobnosť medicínskeho omylu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bezbrehým nadužívaním medicínskych služieb dochádza nielen k neúmernému rastu nákladov, ale zároveň sa zbytočnými vyšetreniami plnia poradovníky a znemožňuje sa pacientom s reálnymi potrebami prístup k zdravotnej starostlivosti. Mnohí, alebo všetci lekári sa isto ohradia, že nič také nerobia. Analýza údajov poisťovní o výkonoch, ktoré uhrádzajú, by veľmi rýchlo ukázala pravý stav vecí. Ale je o to záujem? Ešte stále je v tomto rezorte žiaduca netransparentnosť. Inak by totiž mohlo výjsť najavo, že lekár posiela na vyšetrenie pacientov stále do toho istého centra, prípadne s receptom do tej istej lekárne. Tieto subjekty si vedia lojálnosť nesmierne vážiť a podľa všetkého ju vedia aj oceniť. Pacientovi to vadiť nemusí, pokiaľ sa len nepozastaví nad tým, prečo nemôže mať pri dobre kompenzovanej hypertenzii bez komplikácií kontrolu u internistu len dvakrát za rok.

Najdrahším medicínskym prístrojom je lekárovo pero a, bohužiaľ, v súčasnosti nie je okrem lekára samotného nik, kto by mal k nemu vrchnák. Prioritou nového ministra by teda malo byť hľadanie spôsobov, ako zdravotníkom a zdravotníckym manažérom ukázať, že nedostatok financii je vlastne bumerangom ich neefektívneho rozhodovania, ktorý sa bude vracať s tým väčšou razanciou, čím väčšie bude ich plytvanie. No pochopenie je len prvý krok, tým druhým bude adekvátna motivácia zodpovedného prevádzkovania medicínskej praxe a na druhej strane penalizovanie neefektívneho konania. Toto je plne v rukách zdravotných poisťovní, ktorých motivácia spočíva ďalej celkom iste v umožnení zisku. To je už ale iná kapitola.

Branislav Sepeši

Branislav Sepeši

Bloger 
  • Počet článkov:  46
  •  | 
  • Páči sa:  0x

predseda Fóra nezávislých názorov; radiačný onkológ Proton Therapy Center Czech s.r.o. Zoznam autorových rubrík:  EtikaMedicínaRôzneSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu