Jedným z prvýchkrokov nového ministra bola rehabilitácia odborárskeho predáka Litvu. Personálnezmeny sú sprievodným javom výmeny na vládnych postoch. Tento je však trochu iný. Názory, ktoré ministerKaliňák prezentoval v snahe odôvodniť svoj krok sú však kontroverznéi keby ich prezentoval človek v podstatne menej významnej pozícii.V prvom rade schvaľovanie sentencie „Keď nás nezaplatí štát, rada to urobí mafia.“ Veta totiž implicitne vo svojom význame obsahuje vyhrážku, žepríslušníci policajného zboru sa v prípade, že nebudú adekvátne zaplateníštátom, obrátia za týmto účelom na mafiu. Tento význam exminister Palko pochopilcelkom správne a celkom správne následne aj konal. Kaliňákov argument, že niekto inýto už niekde inde použil, je absolútne irelevantný, obzvlášť pokiaľ ideo úplne iné okolnosti. Význam Pitnerovho výroku bol asi takýto: „Musímepolicajtov zaplatiť my, lebo inak budú korumpovatelní mafiou.“ Každý uzná, žekeď chce niekto niečo dať, je to iné, ako keď sa niekto iný vyhráža, ak to niečonedostane. Tomuto aspektu však minister Kaliňák akosi pozornosť nevenuje.
Kauzy Litva sa všaktýkalo hlavne spolitizovanie polície. Žiadosti na odstúpenie vlády, resp.ministra skutočne, navyše podporované zahraničnými odborovými zväzmi skutočnepopierajú apolitickosť slovenskej polície a vrhajú tieň nedôvery nainštitúciu, ktorej spoločenský rating v ostatných rokoch rástol. Zabráneniestraty dobrej povesti vlajkovej lode rezortu bolo Palkovou povinnosťoua minister Kaliňák sa s týmto nebezpečenstvom nezodpovedne zahráva.
Rozhodne tomu nepridáani tvrdenie o oprávnenosti používania lži ako odborárskeho armamentária. Jezrejmé, že minister Kaliňák týmto hľadá paralelu s povolaním advokáta,ktorého záujmom je ochrana práv klienta. Odbory však nie sú advokácia. Majúprávo prezentovať fakty z vlastného pohľadu, nie však klamať. To nie jelegitímny spôsob boja za práva zamestnancov. I v tomto sa ministervnútra mýli.
Ďalším diskutovanýmproblémom boli netransparentné nákupy a tendre MV SR za šéfovaniaVladimíra Palka. Je nepochybné, že tento problém je podstatne rozsiahlejší, nežby sa skutočne mohlo zdať. Súčasný minister vnútra Kaliňák sa prezentovalargumentom, že Najvyšší kontrolný úrad bol de facto v rukách bývalejkoalície, čo podľa neho vylučuje nejaké „spiknutie“ proti MV SR resp. osobeexministra Palka. Treba však poukázať aj na fakt, že koalícia bola zložená zostrán, ktoré k sebe nechovali príliš veľkú vzájomnú náklonnosť. Najmä zostrany ANO sa neustále ozývali kritické hlasy na adresu vedenia MV SR. Výdatneim v tom pomáhala údernými reportážami TV Markíza. Nie je bez významu, žeautorom týchto reportáží bol v prevážnej miere práve súčasný hovorca MV SRErik Tomáš.
Nehovorím, že všetkynákupy MV SR boli čisté a transparentné. Avšak práve z ohľadom navýraznú medializáciu tohto problému, ktorej cieľom bolo podľa všetkéhospochybniť vynikajúce výsledky vedenia MV SR a Policajného zboruv minulom volebnom období, pristupujem k tejto problematike veľmirezervovane a počkám na výsledky auditu. Radšej sa však budem na ulici cítiť bezpečne, než plakať nad dvanástimimiliónmi na pokutách.
Predchádzajúce vedenieMV SR zanechalo Róbertovi Kaliňákovi rezort vo veľmi dobrom stavea s podstatne lepšou povesťou, než s akou ho preberalo. Je na ňom,v akom stave ho neskôr odovzdá on. Pri ľahkovážnosti, s akou sa s týmtorenomé zahráva, je veľmi sporné predpokladať, že v lepšom. Aj jemu dajme šancu.
