Chronológia úpadku zdravotného poisťovníctva na Slovensku

Na začiatku bola jedna zdravotná poisťovňa, a tá zabezpečovala celoplošné financovanie zdravotníckych služieb. Tento model logicky nadväzoval na štyridsaťročné skúsenosti z predchádzajúceho obdobia. Konkurencia nebola žiadna, ale v danom momente dejín ani nebola potrebná. Potrebné bolo zabezpečiť finančné prostriedky pre starú sieť zdravotníckych zariadení a novovznikajúcu sieť súkromných ambulancii. Táto poisťovňa platila neštátnemu stomatológovi zálohovú platbu na jeden mesiac dopredu na pokrytie prevádzkových nákladov. Lekár svojimi výkonmi napĺňal sumu zhruba 70 000 korún. Nebol to problém, pretože spektrum výkonov, ktoré boli poisťovňou hradené, bolo pomerne široké. Pacient sa na financovaní podieľal minimálnou alebo žiadnou spoluúčasťou. Systém z hľadiska lekára a pacienta fungoval pomerne bezproblémovo.Po určitom čase začali vznikať ďalšie a ďalšie zdravotné poisťovne. A systém sa pomaličky začal lámať.Druhým krokom bolo, že platby za výkony už nechodili mesiac vopred, ale poisťovne uhrádzali výkony, ktoré stomatológ vykázal. Samozrejme, že za prísnej kontroly revíznym lekárom. Je pochopiteľné, že množstvo výkonov hradených zo zdravotného poistenia, v snahe udržať čo najviac finančných prostriedkov v systéme, sa začalo znižovať a pacient začal u zubára pociťovať, čo je to trh. Inými slovami, za výkony, ktoré poisťovňa nehradila, alebo hradila len čiastočne, sa začalo platiť, resp. priplácať. Ešte stále tu však bol priestor na trhové mechanizmy, keď poctivo pracujúci neštátny lekár mohol vykázať zisk tým, že si ich zarobil. Ďalším krokom v tejto chronológii prostriedky môže získať už iba šetrením. Čo je teda ten tretí krok?Tretím, a treba povedať, že „najgeniálnejším“ krokom je stanovenie limitu. V praxi to funguje tak, že poisťovňa si u poskytovateľa objedná počet výkonov, ktoré môže poskytovateľ za určený mesiac vykonať. Ak v tejto vete cítiť rozpor so zdravým rozumom, nie je to vôbec mylný dojem. Privedené do krajnosti – v danom mesiaci nesmie ochorieť u daného lekára viac ľudí, ako má dovolené poisťovňou liečiť. Áno, ak poskytovateľ naplní množstvo nakontrahovaných výkonov pred koncom mesiaca, zvyšný čas pracuje buď zadarmo, alebo vôbec. Reálne je však rozhodnutie pre druhý prípad veľmi ťažké. Ide predsa o klientelu a tú odmietnuť nemožno nielen preto, že je to nehumánne, ale aj trhovo nesprávne. Postup, aký volí v takomto prípade asi väčšina lekárov, ilustruje nasledujúci príklad, ktorý nie je podobenstvom ale pravdou.Pred koncom uplynulého roka sa rozpútala hystéria okolo preventívnych stomatologických prehliadok. December bol skutočne bohatý na návštevy v zubárskych ordináciách. Vzhľadom na celkom logický nedostatok peňazí v poisťovniach sa tieto zaviazali uhradiť platbu v januári. Zároveň rozposlali k podpisu lekárom predĺženie zmlúv z minulého roku do 28.februára 2006. Je marec. Zubár ešte platbu za prevenciu z decembra nedostal. Navyše sa určite nie jednému z lekárov stalo, že i v prvých dvoch mesiacoch tohto roka už prekročil stanovený limit. Ďalším problémom je, že platnosť predĺženej zmluvy vypršala a lekár novú nemá. Výkony teda nie sú zaplatené za 3 mesiace dozadu a ak sa poisťovňa rozhodne s lekárom zmluvu nepodpísať, nedostane zaplatené vôbec. Kde teda poskytovateľ berie prostriedky na úhradu nákladov spojených so svojou prácou? Odpoveď na túto otázku sa zhoduje s odpoveďou na otázku pána Schutza z aktuálneho čísla časopisu .týždeň: „Ako potom prežili rok 2005 a mnohé predchádzajúce...?“ (.týždeň 10/2006, str.13). Lekár dával a stále dáva na prevádzku svojej ordinácie z vlastného vrecka. A kde sa berú peniaze v jeho vrecku? Podhodnocuje svoju prácu a prácu sestry, alebo sa zadlžuje.Takýmto vývojom teda prešiel systém zdravotného poisťovníctva na Slovensku počas trvania demokracie. Kam až zájde, je pri súčasnom stave, kedy zdravotné poisťovne ako akciové spoločnosti, až na tú najväčšiu, už prevažne v súkromných rukách majú možnosť bezbreho nakladať s odvodmi povinného zdravotného poisteniam, veľmi ťažké odhadnúť. Toto by si mal uvedomiť každý pacient: Nie lekár je ten, komu platím za moje zdravotné poistenie, ale poisťovňa. A tá akosi za moje ošetrenie nie a nie lekárovi zaplatiť.