Dôkaz tom, že hra nás môže naučiť vyrovnať sa so stresom, našli vedci pri pozorovaní zvierat. Konkrétne robili výskum na potkanoch a opiciach makak rhesus. Pri ich pozorovaní zistili, že tie druhy, ktoré sa nemali s kým hrať počas ich kritického vývojového štádia, v dospelosti trpeli častejšími stresovými prejavmi. Na zložité situácie reagovali prehnaným spôsobom – buď príliš vystrašene, alebo naopak nadmieru agresívne, často aj s priamym útokom na ostatné zvieratá. Pri vývoji, ktorého súčasťou bola aj hra, sa v dospelosti správali normálne.
Pandémia depresie
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie patrí depresia v súčasnosti k pomerne rozšíreným chorobám. Odhaduje sa, že približne 280 miliónov ľudí vo svete trpí týmto ochorením, pričom nejde len o dospelých, ale aj o deti a mládež. Rutger Bregman vo svojej knihe Ľudskosť predkladá myšlienku, že to, ako dnes mnohí z nás pracujú – bez voľnosti, bez hry, bez vnútornej motivácie, vyvoláva pandémiu depresie. „Chýba nám to, čo robí život zmysluplným. Chýba nám hra,“ píše Bregman.
Depresii často predchádza dlhodobé vystavenie stresovým situáciám a neschopnosť tieto situácie zvládnuť. Aj preto je dôležité naučiť sa už v detstve vyrovnať so stresom. Dopomôcť k tomu môže práve voľná hra. Ide o spôsob hrania, pri ktorom dieťa necháme, nech sa hrá samo alebo s kamarátmi, keď sa im chce a ako dlho chcú. Voľnou hrou z nich môžeme vychovať odolnejších a šťastnejších dospelých. Rovnako ako v prípade skúmaných zvierat i v našich deťoch podporíme schopnosť regulovať stres práve tým, že im doprajeme v detstve dostatočné množstvo hry.
Hra ako súčasť vzdelávania
Písal sa rok 1871, keď dánski manželia Niels a Erna Juel-Hansenovci prišli s teóriou, že výchova a vzdelávanie by malo zahŕňať aj hru. Zistili, že voľná hra je pre vývoj dieťaťa veľmi dôležitá. Dánske deti v minulosti tiež začínali chodiť do školy neskôr, v siedmych rokoch. Dôvodom bol vtedajší názor, že deti by v prvom rade mali byť deťmi a hrať sa. Dnes desaťročné a mladšie deti končia v Dánsku vyučovanie najneskôr o druhej popoludní. Potom môžu tráviť čas na voľnočasových aktivitách, dánsky skolefritidsordning, ktorých hlavnou náplňou je hranie.
Dánske základné školy sú nastavené tak, aby dieťa čo najmenej stresovali, ba naopak, učili dieťa stres zvládať. „V Dánsku sa nekladie dôraz výhradne na vzdelávanie alebo na šport, ale na dieťa ako celok. Rodičia aj učitelia sa zameriavajú na veci ako je socializácia, samostatnosť, súdržnosť, demokracia a sebadôvera. Chcú, aby sa ich deti naučili odolnosti a vytvorili si v sebe silný kompas, ktorý im bude ukazovať cestu životom. Vedia, že ich deti budú mať dobré vzdelanie a naučia sa mnohé zručnosti. Lenže to pravé šťastie nepramení len z dobrého vzdelania. Dieťa, ktoré sa naučí vyrovnávať so stresom, nájde si kamarátov a pritom bude vedieť zostať nohami na zemi,“ píšu autorky J. J. Alexander a I. D. Sandah vo svojej knihe Prečo sú dánske deti šťastné.
Kontrola nad vlastným životom
Dánski rodičia aj v samotnej výchove dávajú svojim deťom priestor a dôveru k tomu, aby mohli samy zvládať výzvy a riešiť problémy. Podporujú tak vo svojich deťoch zdravú sebaúctu a vieru, že sa môžu spoľahnúť samy na seba. Na ihriskách môžete vidieť dánske deti v často na prvý pohľad nebezpečných situáciách či rizikových činnostiach, ako napríklad visieť dolu hlavou z preliezky, liezť po stromoch a skákať z vyvýšených miest. Treba si však uvedomiť, že deti obvykle samy vedia, akú vysokú dávku nebezpečenstva zvládnu. „Je veľmi dôležité, aby mali pocit, že nad zvládnuteľnou dávkou stresu majú samy kontrolu. To im samo o sebe dáva pocit, že majú kontrolu aj nad svojím životom,“ píše J. J. Alexander a I. D. Sandah.
Podľa vedcov má hra u detí tiež priamy vplyv na ich schopnosť prispôsobovania sa a zvládania záťaže v sociálnych interakciách. Počas hry totiž bežne zažívajú konflikt či spoluprácu a učia sa zvládnuť nielen stres, ktorý z danej sociálnej situácie vyplýva, ale i strach a zlosť. Rovnako pri takejto hre musia jednať s ostatnými ako so seberovnými, lebo v opačnom prípade by bolo po hre. Táto zručnosť im v dospelosti pomôže k empatickému a korektnému správaniu a koniec koncov ich dovedie i k šťastnému a spokojnému životu.
Lego a detské ihrisko
Voľná hra a jej princípy sa pretavili aj do jednej z najpopulárnejších hračiek v dejinách. Slávne farebné stavebné kocky sú hrou pre všetky vekové kategórie. V roku 1932 ich vytvoril jeden dánsky stolár vo svojej dielni a pomenoval ich lego, čo je skratka dánskych slov leg godt a znamená „dobre sa hrať“. Výnimočnosťou tejto stavebnice je to, že keď je dieťa pripravené posunúť sa ďalej smerom k zložitejším konštrukciám, lego mu to umožňuje. Dieťa sa so stavebnicou môže hrať samo, ale zároveň lego ponúka príležitosť na hru s rodičmi či kamarátmi.
Z Dánska pochádza aj jeden z najväčších svetových dodávateľov detských ihrísk. Dánska spoločnosť Kompan získala za svoje výrobky mnoho ocenení – za jednoduchý dizajn, kvalitu a funkcionalitu, ktorá podporuje detskú hru. Ich prvé detské ihrisko vzniklo náhodou pred viac ako štyridsiatimi rokmi. Vtedy si mladý dánsky umelec všimol, že jeho farebnú umeleckú inštaláciu, ktorú vytvoril, aby oživil jednotvárne sídlisko, využívajú skôr deti na hranie, ako by ju obdivovali dospelí. A tak začali podobné ihriská vyrábať vo veľkom.
S inovatívnym nápadom ako deti podporiť vo voľnej hre prišiel aj dánsky krajinný architekt Carl Theodor Sørensen v prvej polovici 20. storočia. Všimol si, že bežné ihriská deti nudia a radšej sa hrajú na skládkach a staveniskách. To ho inšpirovalo, aby navrhol niečo na tú dobu úplne nové: ihrisko bez pravidiel a bezpečnostných nariadení. Miesto, kde rozhodovali samotné deti. Prvé takéto ihrisko vzniklo v roku 1943 v kodanskej štvrti Emdrup. Priestor o rozlohe sedem tisíc metrov štvorcových Sørensen zaplnil vrakmi áut, palivovým drevom a starými pneumatikami. Deti to všetko mohli rozbíjať, tĺcť po tom, mohli liezť na stromy a zakladať ohne, mohli kopať jamy a stavať si bunkre.
Jeho „smetiskové ihrisko“ zožalo u detí obrovský úspech a paradoxne až na zopár „výtržníkov“ bolo miestom pokojného hrania, aké je na bežných ihriskách raritou. A hoci sa zdalo, že takéto „smetiskové ihriská“ budú pre deti nebezpečné, prvý rok fungovania ihriska v Emdrupe si vyžiadal tak maximálne leukoplasty. Vedci počas niekoľkých desaťročí zhromaždili množstvo dôkazov, že voľná hra, aj keď možno trochu riziková, je prospešná pre fyzické i mentálne zdravie detí. „Zo všetkých vecí, ktoré som pomáhal vytvoriť,“ spomínal Sørensen na sklonku života, „sú tou najškaredšou a pre mňa zároveň najlepšou a najkrajšou smetiskové ihriská.“
Ak vás téma voľnej hry zaujala, prečítajte si aj o tom, prečo je veľmi dôležité nechať deti hrať sa a aký to má vplyv na ich vývoj: https://mamavdansku.com/nechajme-deti-hrat-sa/
