Keď dánska kráľovná Margaréta II. vo svojom tradičnom prejave v predvečer nového roka vyhlásila, že abdikuje a prenecháva trón svojmu synovi Frederikovi, pre Dánov to bol doslova šok. Od prvého dňa roku 2024 sa v Dánsku začali prípravy na korunováciu, ktorá sa uskutoční v nedeľu, 14. januára.
Priaznivci monarchie zo všetkých kútov krajiny sa chystajú prísť do hlavného mesta Dánska. Známy zábavný park Tivoli plánuje veľkolepý ohňostroj. Celá Kodaň je pripravená na tento veľkolepý moment. Po 52 rokoch sa dánska kráľovná Margaréta II. vzdáva trónu. Novým kráľom sa stane jej syn, korunný princ Frederik. V nedeľu sa koná jeho korunovácia na zámku Christiansborg. Slávnostná udalosť začne okolo druhej hodiny popoludní.
Správne rozhodnutie?
Kráľovná Margaréta o pohnútkach, ktoré ju viedli k tomuto rozhodnutiu, povedala aj v spomínanom koncoročnom prejave. Vo februári minulého roka absolvovala rozsiahlu operáciu chrbtice a hoci všetko dobre dopadlo, primälo ju to k tomu, aby sa zamyslela, či už nie je ten správny čas užiť si chvíle odpočinku a prenechať zodpovednosť ďalšej generácii.
„14. januára 2024 – 52 rokov po tom, čo som nahradila svojho milovaného otca – odstúpim z funkcie kráľovnej Dánska. Prenechávam trón svojmu synovi, korunnému princovi Frederikovi,“ vyhlásila v prejave.
Rozhodnutie dánskej kráľovnej dánska spoločnosť vníma pozitívne, napriek tomu, že mnohí Dáni zostali bezprostredne po jej koncoročnom prejave šokovaní. Podľa nedávneho prieskumu spoločnosti Epinion, len 4 percentá Dánov si myslí, že kráľovná mala ostať na tróne až do svojej smrti. Určite svoju rolu zohráva aj fakt, že korunný princ Frederik je v krajine mimoriadne obľúbený.
Končí sa jedna éra
Väčšina Dánov zažila počas svojho života len kráľovnú Margarétu. Teraz budú mať kráľa Frederika, ktorý sa v mnohom odlišuje od svojej mamy. Frederik športuje, má rád súčasnú modernú hudbu a všade, kam príde, rozdáva široké úsmevy.
Ako Dáni vnímajú kráľovskú rodinu? Prečítajte si o tom viac tu.
Dosť sa v dánskych médiách pretriasa aj to, že princ Frederik nie je nábožensky založený ako jeho matka. Hoci je pokrstený a je členom štátnej cirkvi (Den danske folkekirke – je to v podstate evanjelická cirkev luteránskeho vyznania, často nazývaná aj štátna cirkev, pretože nie je odlúčená od štátu), skôr je zástancom moderného chápania náboženstva ako tradičného.
Často sa v rozhovoroch vyjadroval, že verí, že niečo existuje, ale neprejavoval sa ako tradičný kresťan. Možno sa všetko zmení, keď so svojím nadchádzajúcim úradom sa, okrem hlavy štátu, stane aj hlavou dánskej cirkvi.
Dánski historici v súčasnosti diskutujú aj o tom, aké motto si Frederik, ako budúci dánsky kráľ, zvolí. To by malo určovať štýl jeho vládnutia. Kráľovná Margaréta mala ako motto slová – Božia pomoc, láska ľudu, sila Dánska. Jej otca, Frederika IX., napríklad, sprevádzali slová – S Bohom pre Dánsko. Jeho predchodca, Christian X., za svoje motto považoval – Môj Boh, moja krajina, moja česť.
Experti naznačujú, že budúci kráľ by sa mohol vyjadrovať strohejšie a stručnejšie. V jeho nedeľnom prejave, už ako dánskeho kráľa Frederika X., by mohli odznieť pojmy ako ľud, Dánsko a česť. Mnohí sú skeptickí, že vo svojom motte použije pojem Boh. Možno nakoniec bude nasledovať príklad nórskych monarchov a zvolí si niečo ako „Všetko pre Dánsko“.
Politik, vojak, športovec
Korunný princ Frederik sa narodil 26. mája 1968 dánskej kráľovnej Margaréte II. a princovi Henrikovi (zomrel v roku 2018). Princ získal vzdelanie na univerzite v Aarhuse v odbore politické vedy. Počas vysokoškolského štúdia sa zúčastnil zahraničného študijného pobytu na Harvardskej univerzite v USA. V roku 1994 pôsobil v dánskej misii OSN v New Yorku a v roku 1998 bol vyslaný na Dánske kráľovské veľvyslanectvo do Paríža ako prvý tajomník veľvyslanectva.
Isté obdobie Frederik aktívne pôsobil aj v armáde, námorníctve a letectve. V roku 2010 bol vymenovaný za veliteľa dánskeho námorníctva a plukovníka v armáde a vojenskom letectve. Absolvoval expedície do Mongolska a severného Grónska. Je patrónom mnohých národných organizácií, inštitúcií a nadácií a je čestným členom rôznych združení a spoločností. Aktívne sa venuje aj klimatickým a environmentálnym témam, vrátane úlohy Dánska ako vedúcej krajiny v zelenej transformácii.
Okrem udržateľnosti a inovácií zohrávajú dôležitú úlohu v angažovanosti korunného princa v spoločnosti aj podnikanie, veda, vzdelávanie a technológie. V roku 2018 prevzal iniciatívu národného bežeckého podujatia Royal Run, keďže ako aktívny športovec sa venuje, okrem iného, aj behu. Ide o najväčšie bežecké podujatie v Dánsku. Princ Frederik sa angažuje aj v sociálnej pomoci znevýhodneným a humanitárnej pomoci. Je patrónom dánskeho Červeného kríža a organizácie Save The Children. Okrem svojho materinského jazyka, hovorí anglicky, nemecky a francúzsky.
Neurodzená kráľovná
Cudzinka, ktorá to v Dánsku dotiahla najvyššie, je jednoznačne princezná Mary. Už v nedeľu sa stane dánskou kráľovnou napriek svojmu neurodzenému a nedánskemu pôvodu. V Dánsku sa však teší, podobne ako jej manžel, veľkej popularite.
Kráľovský príbeh lásky začal v roku 2000 v jednom pube v Sydney. Bolo to v čase Olympijských hier, ktoré sa v meste konali. Práve tam stretol dánsky monarcha marketingovú konzultantku Mary Donaldsonovú, rodáčku z Tasmanského hlavného mesta Hobart. A zrejme to bolo skutočne osudové stretnutie, keďže o štyri roky neskôr, 14. mája 2004, sa v Kodani konala veľkolepá kráľovská svadba.
Rok a pol po svadbe sa kráľovskému páru narodil syn Christian, ktorý sa po nástupe Frederika na trón stane korunným princom. Rodina však avizovala, že túto povinnosť mu oficiálne zveria až keď dosiahne vek 21 rokov. Frederik má s Mary ďalšie tri deti – princeznú Isabellu a dvojičky princa Vincenta a princeznú Josephine.
Budúca kráľovná Mary si srdcia dánskeho ľudu získala najmä svojou pokorou a láskavosťou, ale aj istou formou vznešenosti a štýlovosti. Podobne ako britská princezná Kate. Mimochodom, dánsky kráľovský pár udržiava vrelé priateľské vzťahy s Kate a Wiliamom. Dáni tiež oceňujú, že sa Mary pomerne rýchlo naučila dánsky jazyk a dokonca podľa mnohých oplýva aj dánskym humorom.
Populárni monarchovia
Nový kráľovský pár pravdepodobne prinesie do Dánska éru modernej monarchie a je dosť pravdepodobné, že posilní svoju pozíciu a zrejme aj zlepší imidž monarchie v Dánsku ako takej. Aj v Dánsku totiž už desaťročia odznievajú hlasy za zrušenie monarchie.
Princa Frederika však mnoho Dánov miluje. Možno aj preto, že v neformálnej dánskej spoločnosti s počtom cez 5,8 milióna obyvateľov je úplne normálne stretnúť kráľovský pár v uliciach Kodane, v parkoch či reštauráciách, a dokonca je aj úplne prirodzené ich pozdraviť. Princove deti chodia do štátnych škôl, predtým navštevovali štátne škôlky, čiže Dáni ich nevnímajú ako snobskú rodinu.
Dánsko a monarchia
Dánsko je konštitučnou monarchiou, to znamená, že kráľ alebo kráľovná je hlavou štátu. Nemá však právo zasahovať do politiky a hlasovať za rozhodnutia vlády a parlamentu. Prijaté zákony však podpisuje, formálne menuje novú vládu, vymenúva a odvoláva ministrov.Členovia kráľovskej rodiny vystupujú ako zástupcovia Dánska pri štátnych návštevách zo zahraničia a pri štátnych návštevách v zahraničí. Okrem toho sa členovia kráľovskej rodiny zúčastňujú obchodných, kultúrnych a spoločenských aktivít.
Štát ročne minie na kráľovskú rodinu približne 91 miliónov dánskych korún (cca. dvanásť miliónov dvestotritisíc eur). Peniaze pokrývajú náklady na platy personálu, prevádzku, administratívu, bezpečnosť, správu majetku, ako aj na súkromné výdavky kráľovnej.
Okrem štátneho príspevku pre kráľovnú je stanovená aj mesačná apanáž pre korunného princa vo výške 1 869 573 dánskych korún (cca dvestopäťdesiattisíc eur), z čoho pre jeho manželku, princeznú Mary, ide desať percent. Členovia kráľovskej rodiny sú oslobodení od platenia dane z príjmu, čo je pri dánskom daňovom systéme veľkou výhodou.
O tom, či korunný princ Frederik ako budúci kráľ dostane rovnakú sumu peňazí od štátu, rozhodne dánsky parlament (Folketinget). Ten tiež rozhodne o tom, ktoré štátne zámky bude mať k dispozícii.
