Silvestrovského výstupu na Sninský kameň sa zúčastňujem pravidelne, ale také ideálne počasie, ako bolo včera, si nepamätám. Žijem 20 km juhozápadne od Sninského kameňa, východne od Zemplínskej šíravy, v obci Úbrež, v nadmorskej výške 130 metrov. Ako obecný kronikár dlhodobo sledujem počasie. Nepamätám si podobný december, ako tohtoročný, keď nám 1. decembra nasnežilo 25 cm a sneh sa udržal do Silvestra. Pomohli tomu aj nízke teploty, v decembri sa u nás vyšplhala teplota vzduchu popoludní tesne nad nulu len sedemkrát.
Aj na Silvestra ráno bolo u nás mínus jedenásť a na severnom podhorí Vihorlatu, v Kamenici nad Cirochou, dokonca mínus sedemnásť stupňov Celzia. Bezvetrie, slnečná obloha a mráz sľubovali zo Sninského kameňa nádherné výhľady. Na parkovisko Krivec pod Morským okom som sa vyviezol s kolegami z Prvého michalovského Klubu slovenských turistov. Cesta z Remetských Hámrov na Krivec bola prepluhovaná, horšie to už bolo s parkoviskom. Zaparkovali sme v hlbokom snehu a vyšľapali za poldruha hodiny cez Morské oko a sedlo Tri Tably na Sninský kameň.
Z malého Sninského kameňa (východného) je výhľad aj na ukrajinské poloniny a Morské oko.
Pred dvanástou sme sa presunuli na veľký Sninský kameň, kde sa už pod krížom zhromažďovali účastníci akcie.
Z veľkého Sninského kameňa dovidieť až na Vysoké Tatry.
Hore je pohľad na Zemplínske Hámre, dole na mesto Snina.
V pozadí sa týči najvyšší vrch Vihorlatských vrchov Vihorlat (1076 m n.m.).
Pohľad z veľkého kameňa na malý.
Presne napoludnie už po dvadsiatykrát zakladateľ tradície silvestrovských výstupov na Sninský kameň, rímskokatolícky kňaz Marián Fencák, sa prihovoril k prítomným modlitbou, požehnaním smerom na všetky obce a mestá účastníkov akcie a vinšom k Novému roku. V posledných rokoch sa pohyboval odhadovaný počet účastníkov výstupu medzi 300 - 400, tohto roku bola podľa môjho odhadu účasť rekordná.
Všetkým čitateľom a kolegom blogerom prajem všetko najlepšie v Novom roku 2017!
Foto: Ján Serbák, Pavol Nemčovský a Ivan Stančík
