Pohorie Vihorlat rozdeľuje najvýchodnejší slovenský región Zemplín na horný a dolný. Najkrajší a najnavštevovanejší vrchol pohoria Sninský kameň (1005 m n.m.) tvoria dva obrovské andezitové balvany. Jeho názov je odvodený od mestečka Snina, ležiaceho severne od tohto sopečného útvaru, chráneného ako prírodná pamiatka od roku 1982. Prístupové turistické chodníky na Sninský kameň sú od Sniny, aj z obce Zemplínske Hámre. Najviac návštevníkov však na Sninský kameň vystupuje z dolného Zemplína od ďalšej perly Vihorlatu, horského jazera Morské oko. Ďalšou možnosťou, ako sa dostať na Sninský kameň, je hrebeňová túra pohorím Vihorlat, pretože oba vrcholové balvany ležia na hlavnom hrebeni.
Minimálna viditeľnosť a silný nárazový vietor nám velili vyšší z dvojice Sninských kameňov čo najrýchlejšie opustiť.
Okrem stoviek turistov vystúpili na Sninský kameň aj desiatky psov.
Na nižšom a rozložitejšom Sninskom kameni to s vetrom nebolo oveľa lepšie.
Kým turistický rok v kraji pod Vihorlatom tradične uzatvárame hviezdicovým výstupom na Sninský kameň, prvý ponovoročný výstup je opäť na Sninský kameň. Výstup s názvom Trojkráľový organizuje člen nášho Prvého michalovského KST a zároveň učiteľ geografie na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach Jožo Sibal. V poslednom týždni sú na ceste na parkovisko Krivec pod Morským okom veľké problémy s poľadovicou. Cesta z Remetských Hámrov k Morskému oku nie je štátnou cestou, patrí Štátnym lesom a tie robia jej zimnú údržbu podľa vlastných potrieb. Na silvestrovské ráno objednal starosta Remetských Hámrov posyp zľadovatelej cesty, takže sa na parkovisko Krivec masy turistov dostali. Od Silvestra cesta opäť zamrzla, šoféri dvoch autobusov s výpravou michalovských turistov a gymnazistov si na ňu včera netrúfli. Zvolili sme si preto náhradnú túru, výstup z Remetských Hámrov na vrch Lysák (822 m n.m.).
Pri zostupe z Lysáku sme sa rozdelili na 2 skupiny. Gymnazisti zostúpili po červenej značkovanej trase, po ktorej sme vystúpili a my, starší turisti, sme zišli inou trasou popri krížovej ceste. Všetci sme sa opäť stretli v Poľovníckej reštaurácii v Remetských Hámroch, kde sme mali objednaný chutný guláš. Aj keď počas oboch túr bola zlá viditeľnosť, aspoň sme si po sviatkoch rozhýbali údy a vyvetrali pľúca a hlavy v peknej zasneženej krajine (v podhorí Vihorlatu nám nasnežilo až dnes).
Foto: Ján Serbák, Miloslav Tokár a Cyril Kríž
