Názov Dreveník pochádza od dreveného hradiska, ktoré tu stálo v minulosti. Travertínové kopy vznikajú tak, že voda pod zemou rozpúšťa vápenec a erupciami ho vynáša na povrch. Odparovaním sa vrstvičky vápenca usádzajú, ukladajú jedna na druhú, až napokon vytvárajú celé kopce. Pri tom obaľujú a zanášajú všetko, čo im príde do cesty, preto sú zvetrané travertíny po stáročiach a tisícročiach aj archeologickými lokalitami. Vo vrstvách travertínu sa nachádzajú kostry ľudí aj zvierat, ale aj odumreté tela rastlín a živočíchov a rôzne dobové predmety. Aj z Dreveníka pochádza množstvo archeologických nálezov, uložených v mnohých múzeách. Zvetraný východný okraj travertínovej kopy Dreveník vytvoril bizarné skaly, pripomínajúce sochy, bašty, hradby a mohutné budovy. Vzniklo tak skalné mestečko s názvom "Kamenný raj", ktoré je sprístupnené žltým turistickým chodníkom z parkoviska pod Spišským hradom a z obce Žehra.
Spišský hrad sa nachádza na travertínovej kope Hradný vrch. Turistický chodník vás po lúčnych svahoch travertínovej kopy Ostrá hora po dvadsiatich minútach zavedie do Kamenného raja.
Na Dreveník som sa vybral už tretíkrát. Prvýkrát som poctivo prešiel žlto značený chodník od Spišského hradu až do obce Žehra. Druhýkrát som sa chcel pozrieť aj do turistami a najmä skalolezcami ospevovaného Pekla. Nenápadným strmým chodníkom pomedzi tieto skaly som sa vyšplhal na náhornú plošinu a začal hľadať na opačnej strane plošiny roklinu Peklo. Pokazilo sa vtedy počasie, blížila sa búrka a tak som sa vrátil na parkovisko pod hradom. Tentoraz pri tretej návšteve Dreveníka bolo nádherné počasie, mal som značnú časovú rezervu, tak som sa rozhodol, že Peklo musím nájsť. Po chvíľke blúdenia sa mi podarilo nájsť v húštine chodník, ktorým som sa vyšplhal na plošinu.
Náhorná plošina je dlhá cca 800 metrov a kameň v jej juhozápadnej časti označuje najvyšší bod Dreveníka (609 m n.m.). Po trávnatej plošine a najmä po jej obvode vedie spleť chodníkov s odbočkami do lesa. Išiel som po chodníku na západnom okraji plošiny a asi na štvrtej odbočke do lesa som neďaleko najvyššieho bodu konečne pomedzi stromy zbadal skaly. Aj keď Peklo nie je označené žiadnymi smerovníkmi, ani tabuľkou na mieste, podľa fotografií som vedel, že je to roklina Peklo. Z plošiny ju nevidieť, pretože je skrytá za stromami a zapustená pod úroveň terénu (je označovaná aj ako priepasť).
Až 40 metrov vysoké skalné steny rokliny Peklo sú rajom pre skalolezcov.
Peklo je hlboká a úzka roklina, dlhá cca 100 metrov. V pozadí, smerom na sever, je vidieť Spišský hrad a vľavo Spišské Podhradie.
Na dno rokliny vedie strmý úzky chodník pomedzi skaly.
Zvislé steny rokliny sú vysoké, pre hlboký tieň a málo priestoru sa roklina zle fotografuje.
Severný koniec rokliny Peklo sa láme ako hokejka smerom na severovýchod. Zistil som, že týmto koncom sa dá z rokliny vystúpiť a chodníkom cez les napojiť na žltú značku pred hradom, takže som sa nemusel vracať po vlastných stopách.
