Sieťový mesačný lístok na slovenské železnice pre držiteľov platnej preukážky Senior rail plus (nad 60 rokov) platí v čase od 1. júla do 31. augusta po dobu 31 dní, takže si čulý dôchodca môže zakúpiť aj 2 lístky. Mne stačil jeden lístok s platnosťou od 3. júla do 2. augusta, využil som ho dostatočne. Začal som z ostra, prvé 2 dni som použil po 7 vlakových spojov. Mojím prvým počinom bola púť na Mariánsku horu v Levoči, ktorej som sa ešte nikdy nezúčastnil. Ako starému turistovi sa mi púť od vláčiku v Levoči na Mariánsku horu málila, tak som si pridal prechod severovýchodnou časťou Slovenského raja zo Spišských Tomášoviec do Spišskej Novej Vsi, včítane prehliadky mesta. Trochu som to na prvýkrát prehnal, po dokrivkaní do synovho bytu v Michalovciach som mal v nohách 28 kilometrov.



Na druhý deň som si urobil už len oddychový výlet do podhoria Vysokých Tatier, preliezol som všetky Smokovce a Štrbské pleso, na túru som si kvôli pobolievajúcemu kĺbu netrúfal.


Po 3-dennej prestávke som sa vydal prvým ranným vlakom z Michaloviec na Liptov. Pozrel som si Liptovský Mikuláš a autobusom som sa presunul do Kvačian. Prešiel som Kvačiansku dolinu, pokochal sa krásou mlynov Oblazy, ...

... dolinou Borovianka som prešiel do Veľkého Borového ...

... a prekrásnou plošinou Svorad som sa dostal do ešte krajšej Prosieckej doliny.

Z Prosieka som si to namieril podľa mapy a slnka cez kopec do Liptovskej Sielnice, kde som mal zaistený lacný nocľah na 1 noc za 8 euro. Zavčas rána som sa presunul autobusom do Liptovského Mikuláša a vlakom do Ružomberka. Z troch vytipovaných túr som si vybral podľa prvého autobusu z Ružomberka, ktorý ma odviezol do Valaskej Dubovej. Vyšľapal som na Veľký Choč s nádhernou kruhovou vyhliadkou ...


... a zo zostupových trás som sa na vrchole rozhodol pre Lúčky s pekným vodopádom uprostred dediny.

V Ružomberku som stihol vlakový spoj, ktorým som sa do večera dostal domov. Počas doháňania zmeškaných prác na polhektárovej záhrade som si začal plánovať niekoľkodenný výlet do Krivánskej Malej Fatry. Keďže som na desiatky e-mailov ohľadom lacného ubytovania pre jednu osobu buď dostával záporné, alebo nedostaval žiadne odpovede, napokon som sa rozhodol pre Banskú Štiavnicu. Podarilo sa mi zabezpečiť nocľah na 2 noci po 10 euro v centre Banskej Štiavnice, čo sa neskôr ukázalo, ako veľká výhoda. Po ubytovaní v skautskom dome som totiž zistil, že v Štiavnici práve začína akcia Štiavnický živý šach a v úmorných horúčavách, ktoré práve panovali, bolo ubytovanie v centre diania s kľúčami od izby aj od vchodu vo vrecku a s prístupom ku sprche na nezaplatenie.

V prvý deň som preliezol všetky zákutia zaujímavého mestečka a večer som si posedel v amfiteátri pri švajčiarskom muzikáli. V piatok som sa prvým autobusom zviezol na Počúvadelské jazero a urobil som si pekný výlet na vrch Sitno a Sitniansky hrad.


Stihol som sa vrátiť na Počúvadlo tesne pred polhodinovou búrkou, ktorá sa prehnala Sitnom. Na pravé poludnie som už bol späť v Banskej Štiavnici, kde práve na námestí začínal pestrý dvojdňový program.

Takmer do polnoci som bol na námestí, posledným piatkovým podujatím bola simultánka šachových veľmajstrov Movsesiana a Nakamuru.


V rámci sobotňajšej rannej rozcvičky som si bol obzrieť štiavnickú kalváriu.

Po odsledovaní ďalších štiavnických podujatí som večer pricestoval k sestre do Hurbanova. V nedeľu popoludní som si v rámci presunu k bratovi do Dunajskej Stredy prehliadol mesto Komárno.

V pondelok ráno som prvým vlakom odcestoval cez Bratislavu do Považskej Bystrice, aby som si prešiel Manínsku a Kostoleckú tiesňavu.


Večer som docestoval domov na krajný východ a v nasledujúcich dňoch som si opäť pri práci v záhrade mohol plánovať ďalší výlet. Aj počasie sa medzičasom pokazilo, aj som si príliš častými výletmi nechcel pohnevať manželku, tak som si urobil už len záverečný vlakovýlet v posledný deň platnosti sieťového mesačného lístka, 2. augusta. Tentoraz to bol Turniansky hrad, Zadielska planina a Zadielska tiesňava.



Do večera som sa stihol vrátiť domov a mohol som bilancovať. Počas platnosti mesačného sieťového lístka na slovenské železnice za 18 euro som na cestách strávil 10 dní. Použil som 34 vlakových spojov, vlakom som prešiel 2624 km, peši 160 km. Prezrel som si mestá Spišská Nová Ves, Levoča, Vysoké Tatry, Liptovský Mikuláš, Banská Štiavnica, Hurbanovo, Komárno, Dunajská Streda a Považská Bystrica. Vystúpil som na Veľký Choč, Sitno a Mariánsku horu, prešiel som Kvačiansku a Prosiecku dolinu, Manínsku, Kostoleckú a Zadielsku tiesňavu. V auguste som presedlal z vlaku na bicykel, ale o tom až neskôr, august ešte neskončil.