Zo svojej vysunutej základne v Michalovciach som vyštartoval obľúbeným vlakom o 3:57 hod. V Košiciach som prestúpil na rýchlik Ipeľ a v Hronskej Dúbrave na štiavnickú Anču, krátko po desiatej som už vykročil po takmer trojkilometrovej trase do centra. Prvý dojem z Banskej Štiavnice po príchode vláčikom nie je najlepší. Na prvom nie veľmi zastavanom rovinnom kilometri priemyselná zóna, schátrané domy, neudržiavané okolie cesty. Druhý kilometer od križovatky s hlavnou cestou je už plne urbanizovaný, je tam aj autobusová stanica na ulici Križovatka, cesta do centra začína stúpať. Sú tam bytovky, aj staré historické budovy, z ktorých je zhruba polovička s vynovenou fasádou. Na treťom kilometri začína historické centrum mesta, vynovených fasád aj percent stúpania cesty je čoraz viac, nádherné kostolné veže, starý a nový zámok sa sa stále viac približujú oku návštevníka. Nocľah na 2 dni som mal zaistený v turistickej ubytovni - Skautskom dome 100 m od radnice a 150 m od Trojičného námestia, priamo pod hradbami Starého zámku.
Bez problémov ma ubytovali už po jedenástej, vyfasoval som kľúče od vchodu a trojposteľovej izby za 10 euro za noc. Po osviežujúcej sprche som sa vydal naľahko obdivovať krásy starého banského mestečka.
Do večera som pochodil všetky zákutia tohto pekného a pre nás dolniakov nezvyčajného mestečka, kde nie je kúsok rovnej cesty, len prudké stúpania a klesania. Obdivoval som umenie tamojších automobilistov, ktorí sa bravúrne pohybovali na svojich tátošoch po úzkych uličkách s ostrými zátačkami a neuveriteľnými stúpaniami.
A tu je už pohľad na mesto od Nového zámku.
Pohľad zdiaľky na Starý zámok ...
... a na Kalváriu.
Pri svojich potúlkach som zistil, že v Štiavnici sa na nasledujúce 2 dni chystá veľké kultúrno-spoločenské podujatie s úhrným názvom Štiavnický živý šach. Ale s tým Vás oboznámim v samostatnom článku. V predvečer tejto dvojdňovej slávnosti o deviatej večer bolo v miestnom amfiteátri muzikálové predstavenie ochotníkov zo švajčiarského družobného mesta. Ako vidiečan z krajného slovenského východu, trpiaci deficitom kultúrnych podujatí, som sa muzikálu a ešte k tomu grátis, veľmi rád zúčastnil. Bolo to po horúcom dni veľmi príjemné posedenie pri obstojnej hudbe, hoci tie nemecky spievajúce Švajčiarky nie sú zďaleká také pekné, ako naše dievčatá.
V nasledujúci deň, v piatok, som dopoludnia bol na Sitne a popoludní som si hovel na Trojičnom námestí pri bohatom programe, sprevádzajúcom historické trhy. V sobotu zavčas rána som si urobil zdravotnú prechádzku na Kalváriu, ktorú som vo štvrtok nestihol.
