Z Terchovej som sa presunul peši do Tiesňav. Pozrel som si zurčiaci potok Varinka, stekajúci Tiesňavami z južných svahov Malej Fatry.
Okolité skalné útvary Tiesňav boli ešte v rannom opare.
Od tohto turistického smerovníka pri ceste hneď začína strmý výstup na Boboty.
V lese pokračuje strmý výstup až na vrchol Bobôt, výhľad na okolie sa stráca.
Po prekonaní výškového rozdielu 500 metrov sa dostaneme na nevýrazný vrchol v lese, označený iba triangulačným bodom. Je tu chválabohu jediná lavička z celého chodníka, mám sa kde naraňajkovať.
Zostup je opäť strmý až k sedlu Vrchpodžiar, zo zostupovej trasy je občas pekný výhľad.
Už je to len pár metrov ku kolibe Podžiar, nachádzajúcej sa pri Bielom potoku, ktorý vytvoril kaňony Jánošíkovych dier. Podžiar je na rozhraní Horných a Dolných dier. Pustil som sa dole potokom cez Dolné diery.
Tu je už križovatka s Novými dierami, odbočil som doprava, prejdem si najkrajšiu časť Nových dier.
Toto je najužšie miesto Nových dier, ťažké váhy majú problém tadeto prejsť.
Vyššie sú už nové diery menej zaujímavé, vraciam sa preto na križovatku s Dolnými dierami.
Najkrajšia časť Dolných dier je práve tu, v dolnej časti pod križovatkou s Novými dierami.
Chodník končí pri hoteli Diery v terchovskej časti Biely potok. Po zaslúženom pivku sa presúvam po ceste na ubytovňu, pred obedom už osprchovaný odpočívam a teším sa na program Jánošíkových dní.
