Vlaky medzi Komáromom a Budapešťou premávajú minimálne každú hodinu. V osobnom vlaku stačí preukázať sa sprievodcovi občianskym preukazom, na rýchlik je potrebné zakúpiť si príplatok 150 forintov (50 centov), na EC a IC sa bezplatné cestovanie nevzťahuje. Bezplatné cestovanie pre občanov nad 65 rokov platí aj pre metro a ostatné druhy mestskej dopravy, stačí sa preukázať občianskym preukazom. Ako vidieť na prvej fotke zo železničnej stanice Keleti, do Budapešti sme došli pred poldesiatou. Cesta rýchlikom z Komáromu trvá hodinu a štvrť, osobákom o desať minút viac.
Zo stanice sme sa zviezli eskalátorom o pár desiatok metrov hlbšie do stanice metra. Metro je vymakané, veď je najstarším na kontinente. Značenie v metre je prehľadné, nezablúdi v ňom ani absolútny neznalec maďarčiny. Previezli sme sa pár staníc k Dunaju, naša prvá cesta viedla k parlamentu.
Obišli sme budovu parlamentu s vybielenou fasádou. Chceli sme sa pozrieť aj dovnútra, vo vstupnej hale však bol dlhočizný rad, tak sme to vzdali. Na ďalších obrázkoch je už pohľad od Dunaja na parlament aj na Budín.
Prešli sme pársto metrov po nábreží v smere toku Dunaja k Szecsényho reťazovému mostu. Na nábreží je monument z kovových odliatkov topánok, ktoré zostali na brehu po Židoch, ktorých v roku 1944 postrieľali a pohádzali do vody na tomto mieste miestni fašisti.
Zubačka na hradný kopec bola odstavená, takže sme si užili aj trošku mojej obľúbenej turistiky do kopca.
Na budínskom hradnom kopci sa moje štyri spolupútničky išli na hodinku pozrieť do Národnej galérie a ja som si za ten čas pozrel hradné nádvorie a na pravé poludnie aj výmenu čestnej stráže pred prezidentským palácom.
Pred Národnou galériou je veľmi pekné súsošie princa Savoyského.
Na hradnom nádvorí je Matyasova fontána, znázorňujúca kráľa Mateja na poľovačke a iné sochy a fontány.
Tu je už prezidentský palác, kde som započul vojenského bubeníka pri výmene čestnej stráže.
Pokračovali sme po hradnom kopci smerom na sever k Matyasovmu kostolu a Rybárskej bašte.
Slávny kostol, v ktorom si kráľ Matiáš nechal posvätiť svoje dve manželstvá, bol v 19. storočí v ruinách. V rokoch 1873- 93 mu vrátili jeho stredovekú nádheru. Strecha je z viacfarebnej bridlice, interiéru vrátili maliari pôvodné farby.
Pred Rybárskou baštou vyčnieva pekná socha sv. Štefana - kráľa na koni.
Spod Rybárskej bašty sme sa vrátili uličkami k Szecsényho reťazovému mostu a autobusom sme sa previezli do Pešti na Námestie hrdinov.
Múzeum výtvarných umení je v rekonštrukcii, bude dva roky zatvorené.
Mierne unavení sme sa prešli po najbližšiu reštauráciu, kde sme si pohoveli pri neskorom obede a napokon sme sa metrom prepravili na železničnú stanicu Déli a osobným vlakom do Komáromu. Počasie nám vyšlo, výlet sa vydaril.
