Na 5-dňový výlet, s cieľom vidieť čo najviac z Toskánska a nazrieť aj do San Marina, sme vyštartovali v stredu ráno o 6:45 z Hrnčiarovec nad Parnou. Na výlet som sa veľmi tešil už aj preto, že to bola vôbec prvá spoločná dovolenka našej súrodeneckej štvorice. Kým sestru a dvoch mladších bratov zavial osud, či skôr možnosť profesionálneho uplatnenia na západné Slovensko, ja ako najstarší som zostal strážiť rodnú hrudu a hroby viacerých generácii predkov na krajnom východe. Cestu cez celé Slovensko som využil na pravidelnú kontrolu v Národnom onkologickom centre, ktorá dopadla chválabohu dobre a tak mojej účasti na výlete nič nebránilo. K súrodeneckej štvorici sa pripojila aj švagriná Agi, manželka nášho benjamínka Jara.
Išli sme terénnym autom brata Milana a za 7 hodín sme boli v Mestre pri Benátkach. Od štvrtka do nedele sme mali ubytovanie zabezpečené na farme pri toskánskom mestečku Altopascio, neďaleko diaľnice medzi Florenciou a Pisou. Prvý nocľah sme zabezpečený nemali, chceli sme prenocovať v blízkosti Benátok a do večera si ich pozrieť. Cestou cez Mestre sme sa obzerali po lacnejšom hoteli, až sme došli na cestu do Benátok. Na záchytnom parkovisku v Benátkach sme sa otočili a vrátili sa do Mestra, kde sme sa ubytovali v prvom trojhviezdičkovom hoteli San Guliano pri lagúne - prístave. Ubytovali nás na jednú noc po 30 eur aj s raňajkami, takže sme nemali čo váhať, za tú istú cenu sme mali zaistené aj ubytovanie v Toskánsku a bez stravy. Zaparkovali sme na hotelovom dvore a pri vykladaní vecí z auta nás zastihol dážď. Hneď sme sa čiastočne vystrojení do dažďa vybrali do Benátok, recepčný nám poradil autobus, za parkovanie v Benátkach je základná taxa 30 eur. Autobus chodí asi v 20-minútových intervaloch, platí sa 1,8 eur a lístok sa dá kúpiť u vodiča. Po chvíľke blúdenia sme našli zástavku autobusu č.12 a za neustávajúceho dažďa sme sa prepravili na benátsku autobusovú stanicu, hneď vedľa záchytného parkoviska. Dážď nás donútil posedieť si vyše hodiny pod prístreškom reštaurácie, za prvým kanálom, pri caffe late za 4 eura.
Konečne dážď zvoľnil a my sme sa vybrali po značkovanej trase smerom na námestie sv. Marka. Prechádzali sme úzkymi uličkami a mostíkmi cez kanály, ženy sa občas zabudli pri obchodíkoch. Mal som dojem, že trasa od parkoviska po námestie je dosť kľukatá a vedená tak, aby prechádzala popri maxime obchodov a reštaurácií.
Zastavili sme sa pri známom moste Rialto, premosťujúcom hlavný kanál. Je z neho celkom pekný výhľad.
Napokon sme došli ešte za denného svetla na čiastočne zaplnené námestie a dokonca už ani nepršalo. Neprekvapilo ma množstvo Japoncov (tí sú všade), ale zmes rôznych rás a vierovyznaní. Benátky sú skrátka originálne a celý svet ich túži vidieť.
Prezreli sme si námestie aj pamätihodnosti.
Brat Jaro po anglicky požiadal mladého turistu, či by nás všetkých spolu neodfotil, bol to Čech.
Za súmraku sme sa vydali inými uličkami späť, cestou sme zašli na večeru do čínskej reštaurácie. Relatívne lacno sme sa navečerali, 5 večerí aj s pohárom vína, resp. piva nás stálo 60 eur. Personál bol veľmi milý a rýchly, po polhodine sme odchádzali k autobusu a pred jedenástou sme zaľahli.
Ráno o siedmej sme nastúpili na raňajky, predbehli sme skupinu všadeprítomných Japoncov. Milo nás prekvapili švédske stoly namiesto očakávaných kontinentálnych raňajok, aspoň sa cestou po diaľnici do Rimini a jedinou prístupovou cestou do San Marina nebudeme zdržiavať. Ale o tom už nabudúce.
