Cestoval som ako obvykle verejnou dopravou. Z domu o pol piatej ráno autobusom do Michaloviec, následne vlakom do Košíc a z Košíc do Popradu. Pred Popradom sa o deviatej náhle rozplynula ranná hmla a Tatry sa ukázali v plnej kráse - zaliate slnkom bez jediného obláčika. Aby som nečakal na najbližší autobus do Ždiaru poldruha hodiny v Poprade, vyviezol som sa Tatranskou železnicou do Starého Smokovca. Hodinová prechádzka po Smokovcoch mi ubehla rýchlo, o jedenástej som už čakal na autobus do Ždiaru. Prišiel s minimálnym meškaním a nebol ani celkom zaplnený. Horšie to už bolo v Tatranskej Lomnici, odkiaľ autobus odchádzal so štvrťhodinovým meškaním, preplnený do prasknutia. Po výstupe z autobusu ma prekvapilo množstvo áut na hlavnej ceste a dve skupiny policajtov, regulujúcich dopravu na odbočke do Bachledovej doliny. Pri výstupe Bachledovou dolinou som videl množstvo áut, odstavených pri ceste. Veľkokapacitné parkovisko pri nástupnej stanici sedačkovej lanovky bolo plné a pred pokladňou stovky čakajúcich. Našťastie vstupné lístky na chodník v korune stromov sa dajú kúpiť aj na kopci priamo pri vstupe na chodník a tam fronta pred pokladňou nebola.






Chodník korunami stromov je už siedmym projektom nemeckého architekta. Vybudoval už štyri chodníku v Nemecku a dva v Čechách. Chodník je v celej dĺžke (vyše 1200 metrov) bezbarierový s minimálnym stúpaním. Prvých 600 metrov chodníka, vo výške do 24 metrov nad terénom, podopiera 120 stromov. Ďalších 600 metrov chodníka tvorí špirála na vrchol 32 metrov vysokej vyhliadkovej veže. Na stavbu chodníka a vyhliadkovej veže sa použilo tisíc metrov kubických dreva z dublasky a smrekovca opadavého.























Na chodníku je šesť zastávok s informačnými tabuľami.










Z vnútornej strany vežového chodníka sa vinie najdlhší (57-metrový) suchý tobogán na Slovensku, ktorý ešte nebol v prevádzke.






Na vrchole vyhliadkovej veže, 32 metrov nad terénom, je osadená tzv. pochôdzková sieť. Nosnosť siete nie je nikde označená, mala by zrejme udržať toľko ľudí, koľko sa ich na ňu vmestí.





Z vyhliadkovej veže je pekný výhľad na chodník, aj na okolité vrchy Belianskych Tatier, Spišskej Magury a Pienin.





Za pekného počasia je to dobrý tip na rodinný výlet, najmä keď pominie počiatočný nával zvedavcov, ako som ja. Výstup od autobusovej zastávky k lanovke trvá polhodinu, peši popod lanovku po začiatok chodníka v korunách stromov ďalšiu polhodinu. Vstupné na chodník 8 eur, pre deti a dôchodcov 6,50 eur, pre štvorčlennu rodinu 21 eur, sa mi vzhľadom na vysoké náklady na výstavbu zdá byť primerané. Pri návštevnosti, aká bola za prvé dva týždne od otvorenia chodníka, sa náklady veľmi rýchlo vrátia. Dočítal som sa, že v sobotu a nedeľu tu bolo 12 000 ľudí.