Cyklistickej akcie za zelené a čisté mesto Užhorod sme sa zúčastnili na pozvanie jedného užhorodského cyklistu, ktorý chodí často do Sobraniec. Keďže začiatok akcie bol stanovený na 15. hodinu v nedeľu a niektorí účastníci cyklotúry sa ráno zúčastnili svätej omše, vyštartovali sme až o pol desiatej. Štart a cieľ cyklotúry bol pred predajňou a opravovňou bicyklov našich organizátorov. Na štart sa dostavilo 10 mužov a 1 žena, vyššej účasti zabránil nevhodný termín akcie (v Sobranciach bola odpustová slávnosť).
Cesta do Uble ubiehala rýchlo, od Choňkoviec vedie pekným lesnatým terénom.
Na hraničnom prechode v Ubli bolo iba zopár áut a žiadni chodci ani cyklisti, vybavili nás bez prieťahov, za 15 minút sme boli v Ukrajine.
Prechádzali sme podhorskými dedinami po roztrasených cestách, zastavili sme až pri peknej studničke, v ktorej však nebola takmer žiadna voda.
Zastavili sme sa kvôli doplneniu zásob vody v mestečku Perečín, poniektorí si kúpili typický ukrajinský nápoj z kvaseného chleba - kvas.
Ďalšia zástavka bola opäť pri studničke, tentoraz s výdatným prameňom chutnej vody. Domáci si naberali vodu do väčších nádob, ale ochotne nám uvoľnili miesto pri studničke.
Mali sme časovú rezervu, tak sme 15 km pred Užhorodom v obci Kamenica odbočili doľava na zrúcaniny hradu Nevické. Cez rieku Uh sme pretlačili bicykle po hojdajúcej sa visutej lanovej lavičke.
Po prechode cez pekný park s reštauráciami a autokempingom sme vytlačili bicykle po strmej dvojkilometrovej rozbitej asfaltke na hrad. Na mohutný gotický hrad z 12. storočia sa pôvodne vstupovalo cez padací most, teraz cesta prechádza priehlbinou.
Po príchode do Užhorodu sme sa stretli s pozývateľom, ktorý nás previedol ulicami Užhorodu na miesto štartu Zelenej míle.
Už sa tam sústreďovali aj domáci cyklisti a regionálna televízia robila rozhovor s omedailovaným cyklistom - veteránom, ktorý neskôr išiel spolu s hlavným organizátorom akcie v čele sprievodu mestom s húkačkou.
Na moje prekvapenie potom redaktor televízie oslovil mňa. Veľa som mu toho do kamery nenarozprával a doporučil som mu nášho organizátora cyklotúry.
Čakalo sa ešte na príchod sanitky a po jej príchode bola spanilá jazda ulicami 120-tisícového mesta Užhorod odštartovaná. Viedlo nás samozrejme policajné vozidlo, sprievod uzatvárala sanitka. Prechádzali sme najprv okrajovými časťami mesta, ...
... potom aj centrom.
Ako účastník sprievodu som toho veľa nenafotil, po tých pár záberoch som mal kvôli pomerne nízkemu počtu účastníkov (cca 100) problém prekľučkovať sa pomedzi autá späť do sprievodu. Keďže som nepoznal trasu, ani cieľ sprievodu, nechcel som riskovať, že sa mi stratia. Cieľ bol na priestranstve pred nejakým kultúrnym domom so sochou Alexandra Duchnoviča, pri ľavom brehu rieky Uh.
Pozreli sme si skromný kultúrny program.
Odzneli tam nejaké príhovory, požiadali o slovo aj nás, ako jediných zahraničných účastníkov akcie. S krátkym príhovorom vystúpil v slušnej ruštine jeden z dvoch organizátorov našej cyklotúry.
Potom nás hlavný organizátor 13-kilometrovej Zelenej míle aj s našim pozývateľom odprevadili na terasu peknej reštaurácie, kde nás privítal a pohostil sponzor Zelenej míle, údajný favorit októbrových komunálnych volieb v Užhorode.
Od čašníčky sme si nechali doplniť fľaše vodou a chvíľu po 18. hodine sme vyštartovali smerom na hraničný prechod Mali Selmenci - Veľké Slemence. Trochu sme na rozbitých cestách zablúdili, museli sme sa vrátiť na 5 km vzdialenú križovatku. Do Malých Slemeniec sme došli 20 minút pred zatvorením hraničného prechodu (púšťajú do pol ôsmej, o ôsmej im končí pracovná doba). Stihli sme si ešte za eura kúpiť po fľaši alkoholu a dvoch krabičkách cigariet a o pol ôsmej sme boli na Slovensku. Do Sobraniec nás ešte čakalo 42 kilometrov, noc sa blížila, tak sme nasadili záverečný finiš. Na mieste štartu a cieľa našej cyklotúry sme boli niečo po deviatej, tu sme sa rozlúčili.
Doma som bol o desiatej, unavený, ale šťastný, že všetko dobre dopadlo. Po takejto dlhšej skupinovej cyklotúre som už dávno túžil. Túra vyzerala nad moje sily, ale momentálne relatívne dobrý zdravotný stav, priaznivé počasie, ale najmä prítomnosť dvoch výborných opravárov bicyklov a zároveň organizátorov akcie rozhodla, že som išiel do toho. Ten zážitok a pocit, že som prekonal sám seba, mi už nikto nezoberie. Ďakujem všetkým účastníkom akcie, najmä bratom Jevčíkovcom!
