Pri jazierku, vzdialenom od môjho bydliska 26 kilometrov, som bol na bicykli viackrát, ale nikdy nie v horúcom lete. Aby som sa vyhol extrémnym poludňajším a odpoludňajším horúčavám, vyštartoval som už ráno pred šiestou. Po hlavnej ceste smerom na východ cez Sobrance som prešiel napriek rekonštrukcii cesty bez problémov. V Tibave som odbočil na severovýchod, smerom na Ubľu. Fúkal tu pomerne silný protivietor, cesta stúpala, takže som sa zahral na Sagana, ktorého na Tour de France denne sledujem. Za Choňkovcami sa mi navyše po dlhých rokoch utrhlo lanko na prehadzovačke, takže som si užil aj pešiu turistiku, všetky väčšie stúpania som vyšľapal vedľa bicykla. Tých 26 kilometrov z domu sa mi tak predĺžilo z odhadovaných 90 minút na 2 hodiny. Na začiatku Podhoroďa som odbočil doprava smerom na Beňatinu a Inovce (koncová obec pri ukrajinských hraniciach). Pol kilometra za Beňatinou som odbočil doprava na asfaltovú cestičku, ktorá ma po 200 metroch priviedla k cieľu mojej cesty.
Bolo niečo pred ôsmou a pri jazere ani nohy, len nejaký ten neporiadok po predchádzajúcich návštevníkoch. Pre istotu som primkol bicykel k zábradliu na zďaleka viditeľnom vyvýšenom mieste (tak to praktizujem aj na Morskom oku), zobral som foťák a vydal sa na obchôdzku celého jazierka v smere hodinových ručičiek.
Po vyšľapanom chodníku strmo hore cez lúčku a húštinu som sa dostal na prvú vyhliadku. Na 10 metrov vysokých skalných útesoch sú zaujímavo sfarbené vápence, na ktorých vidieť kresby podľa bohatosti fantázie. Dominuje tu však podoba päťmetrovej ryby, vrhajúcej sa strmhlav do jazierka.
Ťažba v kameňolome bola zastavená v roku 2004, následne ho zaplavila spodná voda zaujímavého tyrkysového sfarbenia. Vzniknuté jazierko so zaujímavou scenériou sa stalo vyhľadávaným miestom obyvateľov okolitých prihraničných obcí. Rozšíril sa chýr o skameneline pravekej ryby a čistej tyrkysovej vode, pripomínajúcej Plitvické jazerá. Okruh návštevníkov sa z roka na rok zväčšoval, v posledných rokoch sem chodia najmä v letných mesiacoch nielen Slováci, ale aj Česi a Poliaci. V horúcich letných mesiacoch sa jazierko stalo prírodným kúpaliskom s osviežujúcou čistou vodou. Oficiálne je tu zákaz kúpania, takže tu nie je vybudovaná žiadna infraštruktúra. Brehy jazierka aj dno sú skalnaté, utopil sa tu už jeden chlapec.
Z vyšľapaného chodníka húštinou okolo jazierka je viacero vyhliadkových miest.
Z najvyššieho útesu, niekde nad rybou, som započul hlasy. Boli to po mne prví ranní návštevníci jazierka a už boli vo vode.
Keď plávali pod útesom, tak som sa ich spýtal na teplotu vody. Boli to českí turisti, nocovali na Sninskom kameni a chýr ich doviedol aj k tomuto jazierku. Veľmi si pochvaľovali vodu aj scenériu jazierka, len sa im nepáčil neporiadok v okolí. Musím ich pochváliť, nazbierali po nespratníkoch dve igelitky odpadkov. Takýchto ľudí, ktorí zbierajú odpadky po lajdákoch, som mal česť poznať viacerých aj na Slovensku.
Počas mojej obchôdzky jazierka teplota vzduchu už poriadne stúpla, tak som sa aj ja išiel schladiť do príjemnej čistej cca 23-stupňovej vody. Cesta na bicykli domov mi ubehla rýchlo, prvých 16 km do Tibavy som sa viezol z kopca a ešte aj po vetre. Na zvyšných 10 km som sa trochu zapotil, o desiatej už bolo tridsať stupňov Celzia. Bolo to v utorok, keď odpoludňajšie teploty lámali dlhoročné rekordy.
