Zemplínsku šíravu s pôvodným pracovným názvom "Podvihorlatská vodná nádrž" vybudovali v rokoch 1961-1965 ako súčasť vodohospodárskych úprav Východoslovenskej nížiny. Vznikla na podmáčaných a často zaplavovaných lúkach východne od Michaloviec, vybudovaním cca 5 km hrádze medzi obcami Jovsa a Lúčky a kratšej hrádze s výpustom pri Zalužiciach. Po vybudovaní prívodného kanála z rieky Laborec sa začala vodná nádrž o rozlohe 33,5 kilometra štvorcového napúšťať. Prvá rekreačná sezóna na už prekrstenej Zemplínskej šírave začala v roku 1966. Postupne sa vybudovali rekreačné strediská Biela hora (Primestská oblasť) na západnom brehu pri Michalovciach, Lúč (Hôrka), Medvedia hora, Kaluža, Kamenec, Klokočov a Paľkov na severnom brehu pod Vihorlatskými vrchmi. Návštevnosť Šíravy z roka na rok stúpala, až do otvorenia štátych hraníc po zmene režimu v roku 1989.
S otvorením hraníc padla aj cenzúra a verejnosť sa čoraz viac dozvedala o znečistení vôd Šíravy polychlorovanými bifenylmi, ktoré sa vyrábali v neďalekom Chemku v Strážskom v rokoch 1959-84. Zemplínska šírava začala upadať, správu jednotlivých stredísk prevzali od Okresnej správy cestovného ruchu jednotlivé obce. Až v posledných rokoch po vybudovaní bazénov obcami Kaluža a Klokočov sa začali pláže Zemplínskej šíravy opäť zaplňať. Návštevnosť zvyšujú aj hudobné festivaly, diskotéky a akcie masového charakteru (napr. zraz motorkárov), pre ktoré sú tu vhodné podmienky a dostatok priestoru.
V stredisku Kaluža finišuje výstaba Thermalparku Šírava, ktorý by mal prilákať hosti. Pôvodný geotermálny vrt prehĺbili v roku 2012 zo 607 na 943 metrov a zároveň začali s výstavbou aquaparku. Termálna voda je silne mineralizovaná a má podobné zloženie, ako liečivá voda v 20 km vzdialených Sobraneckých kúpeľoch. Vďaka vhodným poveternostným podmienkam finišujú nielen práce v interiéri, ale naplno sa rozbehla aj úprava okolia a výstavba parkoviska.
Najväčším strediskom Zemplínskej šíravy je Hôrka v katastri obce Vinné.
Hôrku špatia zanedbané objekty bývalej lodenice, pozorovacej veže a esspresa Kotva.
Severne od strediska Hôrka vedie cesta popri obci Vinné na Vinianske jazero.
Nad obcou vidieť zrúcaniny hradu Vinné.
Jazero vzniklo vytvorením umelej hrádze a privedením vody z Vinianskeho potoka do sedla na úpätí vrchov Marečkovej a Šutovej. Plocha jazera je 8 hektárov a priemerna hĺbka 3 metre. Uprostred jazera bola v mojej mladosti besiedka na drevených koloch.
