Celá trasa našej túry viedla vojenskými lesmi, do ktorých bol počas celého októbra vstup zakázaný. Do lesa sme vstúpili otvorenou bránkou lesnej správy vojenských lesov v Jovse. Kopec na obrázku je prvý cieľ našej túry - Rakovský kameň.
Po prvom kilometri asfaltovou cestou, spájajúcou Jovsu cez hrebeň Vihorlatu s Kamienkou, sme sa zastavili pri pozostatkoch jovsianskych prírodných kúpeľov.
Na prvej križovatke lesných ciest sme opustili asfaltku a vydali sme sa cez les najkratšou trasou k Rakovskému kameňu.
Na Rakovskom kameni sme sa chvíľu zdržali a okrem čiastočných výhľadov proti predierajúcemu sa slnku na Zemplínsku šíravu sme obdivovali nádherné jesenné farby v blízkom okolí.
Naša cesta pokračovala k vrchu Ostrý.
Prechádzali sme krížom cez kvalitnú asfaltovú cestu vojenských lesov, spájajúcu obe ich lesné správy (Jovsa a Kamienka), ktorú na bicyklovanie rád využívam aj ja.
Na vrchu Ostrý sme si urobili prestávku na občerstvenie. Smerom na juhovýchod vidieť západnú časť Zemplínskej šíravy, smerom na severovýchod v pozadí vytŕča vrchol Vihorlatu.
Po krátkom pochode nevýrazným vrcholovým hrebeňom sme opäť prechádzali cez asfaltovú cestu v jej najvyššom bode, zvanom Býkov grúň.
V bezprostrednej blízkosti plochej časti vrcholového hrebeňa Vihorlatských vrchov, medzi Býkovym grúňom a Lopušťanom, je rozľahlá lúka s krmelcom a poľovníckym posedom.
Po širokom nevýraznom hrebeni, po neoficiálne značenom chodníku, cez pekný starý bukový les, sme prišli až k hrobu partizána. Vzdali sme mu úctu a symbolicky, vzhľadom na Sviatok všetkých svätých, zapálením sviečky aj všetkým zosnulým.
Z hrebeňa sme zišli cez kamenistý Jasenovský vrch a popri Kamenistom potoku do Klokočova.
Foto: Ján Serbák a Marek Bali
