V piatok 4. júna sme prišli do Florencie hneď ráno, aby sme do večera stihli uzrieť čo najviac z tejto "Mekky" umenia. Zaparkovali sme v podzemných garážach pri železničnej stanici a namierili si to priamo do centra na námestie Plazza della Signoria k Dávidovi. Trhovisko sa tiahne od garáži až po baziliku San Lorenzo, ktorú sme spoznali podľa neomietnutej fasády. Je to farský kostol rodiny Medici, ktorá vládla Florencii takmer 300 rokov a je tu pochovaných vyše 50 jej členov. Vonkajšia fasáda tohto kostola zo 16. storočia sa mala obkladať bielym mramorom podľa návrhu Michalangela, no projekt sa nezrealizoval.
Po príchode na Plazza della Signoria ma ohromilo množstvo sôch na tomto námestí. Pred radnicou Palazzo Vecchio s 95-metrovou vežou Arnolfo dominuje Michalangelova socha Dávida. V roku 1504 Michalangelo Buonarroti dokončil pre svoje mesto túto 4,34 m vysokú sochu z bieleho mramoru, zobrazujúcu mladého židovského kráľa Dávida vo chvíli, keď sa rozhodol bojovať proti obrovi Goliášovi. V roku 1873 originál sochy premiestnili do galérie dell Accademia a jej miesto zaujala dokonalá kópia sochy z rovnakého mramoru.
Neďaleko Dávida stojí socha Hercules a Casus od Bandinelliho.
V blízkosti Palazzo Vecchio je aj Neptúnová fontána, ktorej hlavným tvorcom bol Bartolomeo Ammannati. Uprostred fontány je biela socha Neptúna a okolo sú traja Titóni.
Pár metrov od priečelia radnice je pod širokými oblúkmi na námestie otvorená, voľne prístupná galéria Loggia della Signoria, známa tiež pod názvom Loggia dei Lanzi. V nej sa nachádza množstvo sôch, z ktorých najznámejšia je Perseus s hlavou medúzy od Celliniho.
Krátka ulička s vchodom do najslávnejšej florentskej galérie Uffízi vedie k najstaršiemu a najužšiemu mostu ponad rieku Arno Ponte Vecchio. Zlatníci tu sídlia od 16. storočia, kedy vojvoda Ferdinando I. de Medici z mosta vyhnal mäsiarov. Na prízemí mosta sú okrem zlatníkov aj stánky a obchodíky so suvenírmi, poschodím mosta sú priamo prepojené paláce na oboch brehoch rieky Arno.
Neďaleko za mostom je šikmé námestie s palácom Pitti, v ktorom sa nachádza významná galéria a okrasné záhrady.
Pre nedostatok času sme palác Pitti nenavštívili, ale sme sa presunuli späť na pravý breh rieky Arno na Dómske námestie s očarujúcim Dómom (Duomo Santa Mária sel Fióre). Obdivujúc nádhernú mramorovú fasádu Dómu sme ho obišli okolo a zistili sme, že vstup do Dómu je zdarma, len si treba vystáť rad a hore na kupolu Dómu je treba vystáť ešte dlhší rad.
Zistiac, že všetko sa vo Florencii za jeden deň vidieť nedá a záujmy máme rôzne, po krátkej porade sme si dohodli zraz pri Dávidovi o siedmej a náhradný pri aute o ôsmej hodine večer. Milan odišiel do galérie Uffízy, kde si vystál jedenapolhodinový rad a ja som sa postavil do radu na 4 lístky pre výstup na kopulu Dómu.
Kupodivo za polhodinu som bol na rade a mohli sme si za 6 eur na osobu vyšľapnúť po schodoch. "Ocenila" to najmä švagriná, ktorá má nejakú fóbiu z výšok a v minulosti sa už dvakrát vrátila spod Sninského kameňa, lebo bolo treba posledných 15 metrov vystúpiť po strmých schodíkoch. Pre mňa, starého turistu, zvyknutého prekonávať aj tisícmetrové stúpania, to bol naopak pôžitok a ten rozhľad zo strechy kupoly stál rozhodne za to. Z vnútornej strany kupoly sú v dvoch výškových úrovniach kruhové galérie. Najprv sa išlo po schodoch do výšky nižšej galérie, prešlo sa do vnútra, obišla sa kupola zvnútra do polovičky obvodu. Nasledoval výstup na strechu kupoly a pri zostupe vedie chodník polovičkou obvodu vrchnej vnútornej galérie a zostup po schodoch dole. Nevýhodou je, že vnútorné galérie chránia turistov pre prípadným pádom 2 metre vysokým, stokrát obchytaným špinavým plexisklom, takže sa z galérií dá fotiť iba strop kupoly.
Zdržali sme sa hore minimálne polhodinu, nafotili desiatky záberov, aj natočili nejaké videosekvencie.
Naše ďalšie kroky viedli do slávnej Galleria Academie, do ktorej sa chodí hlavne kvôli originálu Dávida, ale aj ďalším Michalangelovým sochám. Po zakúpení vstupeniek po 8 eur a dôkladnej kontrole ako na letisku, sme vstúpili do priestrannej galérie s nedokončenými sochami Michalangela pre honosnú hrobku Júlia II., pápeža z rodu Medici. Michelangelo sa pustil do štyroch dvaatrištvrtemetrových blokov, ktoré mali byť súčasťou námetu otrokov na náhrobku Júlia II. Nemali to byť štyri osobitné postavy, ale časti jednotného celku: driemajúci Mladý obor, Prebúdzajúci sa obor, Atlas, ktorý drží na svojich pleciach celý svet a starý Bradatý obor. Michelangelo pracoval na otrokoch až do jari, kým ho pápež Lev a kardinál Giulio nepožiadali, aby s prácou prestal a vytesal sochy na náhrobky ich otcov. Michelangelo spočiatku odmietal, ale na pápežove naliehanie nakoniec súhlasil a sochy otrokov zostali nedokončené. Na konci oblúkovito zakončenej galérie sa prísne strážený skvie originál Dávida. Za jeho chrbtom je popri stene dlhá polkruhovitá lavička, na ktorej si obdivovatelia tejto jedinečnej Michalangelovej sochy radi posedia a v nemom úžase pozorujú dokonalé vypracované telo z bieleho mramoru. Aj ja som si pohovel vedľa Japonky, ktorá na lavičke zaspala. Škoda, že je v galérii prísny zákaz fotenia, to by boli zábery! Štyria strážcovia Dávida s očami ako ostriež, nerobia nič iné, len pozorujú turistov, či sa nepokúsia fotiť. Pri najmenšej manipulácii s foťákom sa vrhnú k nemu s krikom "nou foto, nou foto" a vlastným telom bránia svoj poklad pred zneuctením. Aj ja som mal foťák zavesený na krku a veľké pokušenie, foťák prešiel pred vstupom do galérie osobitným roentgenom, zrejme či v ňom nemám nejakú výbušninu, alebo čo. Takže fotky z Galleria Academie nebudú.
Ešte nám zvýšila chvíľa času, tak sme si zašli (už sme boli opäť všetci piati spolu) do Múzea vynálezov Leonarda da Vinciho. Sú tam zrealizované takmer všetky da Vinciho náčrty vynálezov od letiaceho stroja, až po bojový voz s rotujúcimi kosami pre kosenie nepriateľov. Tieto 2 vynálezy sú hneď pri vstupe, tie som nafotil, ďalej mi už fotiť nedovolili.
A tak sme sa plný dojmov z tretieho dňa talianského výletu pobrali večer na "našu farmu", kde si náš 51-ročný benjamínok Jaro pred spaním pri nočnom osvetlení zaplával v bazéne, nám starším sa zdalo byť už trocha chladno, tak sme sa zahriali pripraveným farmárovým vínom.
