Vďaka slabej propagácii som sa zavčasu dozvedel až o tomto 4. ročníku Podvihorlatskej podkovy, čo je oficiálny názov furmanských pretekov v Porube pod Vihorlatom. Nechcel som nič zmeškať, tak som do Poruby dorazil na svojom dvojkolesovom tátošovi pred 9. hodinou, na ktorú bolo podujatie zvolané. Na mieste činu boli ešte len posádky štyroch párov koní, do plného stavu jedenásť párov sa postupne schádzali do desiatej. Nevadilo mi to, bolo príjemné počasie a aspoň som si stihol obzrieť areál furmanských pretekov, bezprostredne susediaci so strelnicou.
Po sprievode furmanských povozov obcou, registrácii súťažiacich furmanov a ich koní, ako aj krátkych príhovoroch, sa pred pol jedenástou začalo naostro prvou súťažnou disciplínou. Boli to preteky párov koní s povozom na krosovej trati, s naložením a vyložením dreva, cúvaním do stodoly, povalením stojacého kmeňa koncom oja povozu a pod.
Po obedňajšej prestávke, vyplnej vystúpením folklórnej speváckej skupiny, nasledovala druhá súťažná disciplína. Bola to prehliadka furmanskej zručnosti pri práci v lese. Kone, vedené furmanom a jeho pomocníkom, absolvovali slalomovú dráhu s kmeňom stromu. Museli podľa prísnych pravidiel, v čo najkratšom čase, prejsť pomedzi značky niekde predom, niekde cúvaním, niektoré stĺpiky museli zvaliť pri cúvaní koncom kmeňa. Bez trestných sekúnd sa to podarilo málokomu.
Túto náročnú disciplínu vyhral štvornásobný majster Slovenska Ján Suško z Belej nad Cirochou (dole v červenom), ktorý doma chová 7 koní.
Treťou súťažnou disciplínou bola skúška sily párov koní v ťahaní kmeňov na 5 metrov širokej a 50 metrov dlhej trati. Nie nadarmo sa tejto disciplíne hovorí kráľovská. Pár koní ťahá od štartu jeden kmeň, po 10 metroch pomocník furmana pripevní za kone druhý a po 20 metroch aj tretí kmeň. Na absolvovanie 50-metrovej trate je limit 2 minúty. Z desiatich posádok sa podarilo splniť limit štyrom, ktorí postúpili do finálového kola, tzv. rozbroja. V rozbroji už išlo do tuhého, po 30 metroch si už pripínali za kone aj štvrtý kmeň, čo je už poriadna záťaž.
V kráľovskej - silovej disciplíne zvíťazili najkrajšie a zároveň najsilnejšie gaštanové kone domáceho usporiadateľa Jána Pehaniča.
V celkovom hodnotení súťaže, po sčítaní výsledkov všetkých troch disciplín, zvíťazil podľa očakávania majster Slovenska Ján Suško. Spestrením podujatia bol aj mimosúťažný štart 12-ročného nádejného furmana z Choňkoviec, ktorý si vyskúšal so svojími koníkmi všetky tri disciplíny.
Slnko ešte svietilo, tak sa usporiadatelia rozhodli usporiadať neoficiálnu súťaž o najsilnejšieho koňa - Herkules. Súťažilo sa o finančnú sumu, vyzbieranú od divákov a zaokrúhlenú starostom obce na 100 eur. Súťaže sa zúčastnilo 6 najsilnejších koní. Ťahal sa jeden kmeň od štartu, druhý sa pripol po 20 metroch. V časovom limite, tentoraz iba jednej minúty, absolvovali 50-metrovú trasu 3 kone. V rozbroji ťahali už oba kmene od začiatku trate.
Celú trasu absolvoval v časovom limite a Herkulesom sa stal nádherný domáci grošovaný kôň Tomi Jána Pehaniča.
Druhým najsilnejším bol kôň majstra Slovenska Jána Suška.
Domov som na svojom dvojkolesovom tátošovi prišiel po 19. hodine. Opäť som raz strávil nádherný deň.
