O Hájskych vodopádoch som sa prvýkrát dozvedel pred štyrmi rokmi z turistického smerovníka na Zadielskej planine. Vtedy som si urobil výlet vlakom do Turne nad Bodvou, prešiel som cez Turniansky hrad a Zadielsku planinu do Zadielskej doliny a dolu známou tiesňavou k vlaku do Dvorníkov. Tu je pohľad na obec Háj z Turnianského hradu spred štyroch rokov. Vľavo od obce je Zadielska planina a za kopcom Zadielska tiesňava. Hájska dolina sa tiahne za obcou doprava, kde je skrytá za výbežkom Jasovskej planiny obec Hačava.

Odvtedy som čakal na príležitosť doplniť si biele miesto na mojej pomyselnej mape navštívených kútov Slovenska. Tá príležitosť prišla teraz, keď sa moja sestra vracala z návštevy u nás na krajnom východe na západné Slovensko. Zaviezla ma až do koncovej obce Hačava, kde končí štvorkilometrová Hájska dolina s krasovou tiesňavou. Podhorská obec Hačava s 210 prevažne rusínskymi obyvateľmi je východiskom turistických trás v Slovenskom krase aj do Volovských vrchov. Úzka rozbitá asfaltová cesta, ktorou dvakrát denne premáva aj autobus, končí pri bývalej škole, teraz ubytovni lesných robotníkov a prípadných turistov.


Hájsky potok, pretekajúci dolinou, pramení na rozhraní Volovských vrchov a Slovenského krasu pod Hačavským sedlom a po 14 kilometroch sa vlieva do rieky Turňa.

Výškový rozdiel medzi obcami Hačava a Háj 380 metrov spôsobil v travertínových hrádzach v dolnej časti doliny vytvorenie sústavy 8 vodopádov. Vodopády sú na cca kilometrovom úseku nad obcou Háj od mosta, pod ktorým preteká Hájsky potok z východnej strany cesty na západnú. Z cesty k potoku je veľmi strmý, za mokra ťažko schodný svah. Cez most sa dá prejsť na pravý breh potoka, po oboch brehoch sú vyšľapané chodníčky. Chodníčky sú vyšľapané aj z cesty ku každému z vodopádov. Značenie je mizerné, žltý turistický chodník vedie asfaltovou cestou, z ktorej ani jeden z vodopádov nie je vidieť. Pri úzkej ceste sú tri miesta, kde sa dajú odstaviť po 2-3 autá. Na dvoch miestach je tabuľka s označením Hájskych vodopádov, hore pri moste je prístrešok bez označenia. Práve oproti prístrešku, cca 50 m pod mostom je prvý z vodopádov, Horný Hájsky vodopád vysoký 5,3 m.


Dolu potokom nasleduje Stredný Hájsky vodopád, vysoký 3,9 m.







Najkrajším a najvyšším je Veľký Hájsky vodopád, vysoký 7 m.


Pri ňom sú aj lavičky, stoly, ohnisko a odpadkové vrece, stav ktorého bohužiaľ nesignalizuje jeho častú výmenu.





Toto je Hájsky vodopádik, vysoký 1,5 m.



Hájsky vodopád Malý most, vysoký 3 m.


Prešiel som cez lavičku, fotil som vodopády podľa schodnosti chodníkov z oboch brehov. Na pravom brehu boli aj takéto pekné skalky.

Tu je už Hájsky vodopád Malý perej, vysoký 2 m.


Hájsky vodopád Veľký most, vysoký 3,1 m.



A napokon je tu Dolný Hájsky vodopád nad mostom, vysoký 5 m.


Tento Dolný Hájsky vodopád je iba 200 metrov nad posledným domom v obci Háj a vedú k nemu aj schody so zábradlím. Pri jednotlivých vodopádoch tabuľky s označením nie sú, názvy a výšky jednotlivých vodopádov som našiel na stránke www.slovensky-kras.eu, kde sú dokonca uvedené aj nadmorské výšky a GPS-súradnice.

Informovanosť na internete o Hájskych vodopádoch je obmedzená, dúfam, že som svojím nasledovníkom uľahčil orientáciu. Doporučujem nechať auto v dedine, prejsť tých 200 metrov k Dolnému vodopádu po schodíkoch a postupovať popri potoku zdola nahor. Pri schádzaní obcou Háj som odfotil zopár zaujímavých domov.




Bol som sa pozrieť aj na najväčšiu atrakciu obce Háj na miestnom cintoríne. Je to 15 metrov vysoký anjel so zlomeným krídlom a rozstrieľaným ľavým bokom, ktorého tu Hájčanom zanechali americký filmári v roku 2000, keď tu nakrúcali film Za nepriateľskou líniou.


Výlet aj cesta domov sa mi vydarili, stopol som rozvážača obedov pre dôchodcov, zobral ma až do Moldavy nad Bodvou. O 5 minút po príchode do Moldavy som mal autobus do Košíc a po polhodinovom čakaní, kým som sa stačil najesť, mal som autobus domov na východ. O tretej popoludní som na prekvapenie manželky bol doma, z mojej virtuálnej turistickej mapy zmizlo ďalšie biele miesto.