Obe turisticky zaujímavé miesta som navštívil pred dvomi rokmi pri svojich sólo-potulkách verejnou dopravou. Tentoraz som si peknú túru z Hanigoviec cez Hanigovský hrad do Ľutiny zopakoval účasťou na autobusovom zájazde Gymnázia Pavla Horova v Michalovciach a Prvého michalovského klubu slovenských turistov.
Z Hanigoviec sme vystúpili po zelenej turistickej značke až do sedla pod hradom. Po ľavej (severnej) strane sa nám rysovali pekné výhľady na pohorie Čergov s Kamenickým hradom uprostred (špicatý dvojvrchol).
V sedle, z ktorého je už vidieť hrad, sme si na chvíľu oddýchli. Na hrad sme pokračovali po žltej značke.
Pod hradom je chatka pre dobrovoľníkov, pracujúcich v lete na záchrane hradu.
Hrad z 13. storočia bol pôvodne drevený, v polovičke 14. storočia tu postavili kamenný hrad. V roku 1448 sa hrad stal útočiskom bratríkov, v roku 1460 sa ho zmocnili vojská kráľa Mateja. V roku 1556 obsadili hrad vojská Ferdinanda I., v roku 1557 hrad vyhorel a odvtedy chátral. Po 450 rokoch sa ruín hradu ujali dobrovoľníci.
Obdĺžnikový hrad rozmerov 55 x 20 metrov bol obohnaný hradbami. Palác o rozmeroch 15 x 6 metrov bol dvojpodlažný. Vstup do hradu z južnej strany bol zabezpečený strážnou vežou. Hospodárske budovy a iné stavby na nádvorí boli zrejme drevené, pretože po požiari po nich nezostali žiadne stopy.
Z hradu sme zostupovali po žltej turistickej značke do Ľutiny. Chodník vedie cez Ľutinskú horu, kde končí Krížová cesta z veľkého pútnického areálu Ľutina s bazilikou minor a miniskanzenom drevených chrámov Prešovského kraja, ale aj z Poľska a Ukrajiny.
Nenáročný trojhodinový výlet sa vydaril, aj počasie vcelku ušlo. Miestami fúkalo, vďaka roztápajúcemu sa snehu sme sa trochu zašpinili od blata, ale v marci sa s blatom musí počítať. Ďakujem kolegom z turistického klubu, našej mládeži, ale najmä šéfovi zájazdu Jožovi za pekný sobotňajší výlet!
Foto: Ján Serbák a Miloslav Tokár
