Do Humenného som pricestoval vlakom a na železničnej stanici ma privítal vojak Josef Švejk.

Historická rekonštrukcia bojov bola naplánovaná na 14. hodinu na kopci za kasárňami. Sprievodne podujatia boli už od 11. hodiny v priestoroch kasárni. Pre návštevníkov boli pripravené okrem stánkov s občerstvením dobové tábory, výstavy, prezentačné stánky, dobová aj ľudová hudba. Keď som došiel do kasárni krátko popoludní, účinkujúcim v dobových kostýmoch a uniformách práve vydávali obed z poľnej kuchyne.
















Po 13. hodine sa vojsko začalo presúvať na kopec za kasárňami (kóta Kalvária) a spolu s nimi aj diváci.







Moderátor podujatia o 14. hodine oznámil, že historická rekonštrukcia bojov začne o štvrťhodinu neskôr pre veľký počet divákov, ktorí sú ešte pred bránami kasárni. Od 14:15 sme boli svedkami streľby a ohlušujúcich výbuchov. Naše vojsko malo zákopy pod kopcom, Rusi na kopci. Útok začali zo zákopov naše rakúsko-uhorské vojská, parkrát ustúpili z vydobytých pozícií, no napokon sa prepracovali na kopec k nepriateľským zákopom, kde v rozhodujúcej bitke zvíťazili a ubránili tak Humenné.



Časť ruských vojakov bola na vysunutých pozíciach, museli ustúpiť do zákopov na kopci.






















Už v 1. svetovej vojne platilo nepísané pravidlo, že ak sa ranených nahromadilo, ošetrovatelia vyšli s vlajkou červeného kríža pozbierať ranených a nepriateľ to rešpektoval. Streľba stíchla a obe strany bojov poodnášali svojich ranených.













V ukážke bojov účinkoval aj pilot s nemeckým lietadlom, ktoré počas celej hodinovej ukážky bojov nalietavalo nízko nad bojovým poľom, najmä nad ruskými zákopmi.







Hodinový boj skončil v prospech domácich, ruské zákopy boli dobité, mŕtvi po polhodine nehybného ležania vstali a spolu s ostatnými vojakmi a divákmi sa odobrali do kasárni k stánkom, kde sa mohli pofotiť, občerstviť a podebatovať.

