Od detstva veľmi rád bicyklujem. Teraz ako dôchodca mám dostatok času, tak si denne idem vyvetrať hlavu. S výnimkou krajne nepriaznivého počasia prebicyklujem denne 20-50 km. Najprv sa spýtam manželky, či netreba niekam skočiť, niečo vybaviť, alebo kúpiť. Po hlavných cestách je z našej dediny do Sobraniec 8 km, do Michaloviec 20 km, ja však najradšej chodím po vedľajších cestách. Nemám rád, keď ma ofúkne rútiaci sa kamión, až mám problém udržať sa na ceste. No najradšej bicyklujem po vihorlatských lesoch, tam prežívam ten slastný pocit z pohybu po čerstvom vzduchu.
Aj dnes ráno som sa vybral smerom na sever k Vihorlatským vrchom. Pred odbočkou na Zemplínsku šíravu som si všimol, že nad vodnou nádržou je nízka oblačnosť. Rozhodol som sa preto pozrieť sa na to zblízka. Hrádza Zemplínskej šíravy bola ponorená do hmly. Prešiel som po 5-kilometrovej hrádzi od Jovsy smerom k Lúčkam.
Keďže hmla začala ustupovať, nepokračoval som v okružnej jazde cez Lúčky po hlavnej ceste domov, ale vrátil som sa späť po hrádzi do Jovsy.
